5. apríl Mt 28, 1-10

Nahol si sa do hrobu v tomto čase pôstu? Dobre, tak teraz vstúp aj dnu, aby si uvidel a uveril, že Ježiš už nie je vo Svojom hrobe a smrť nie je posledným slovom nad tvojím životom ani nad tvojím hriechom. Vstaň teda k novému životu, ktorý vyplýva z Ježišovho zmŕtvychvstania!

3. apríl Jn 18, 1-19, 42

Na pozadí nášho príbehu s Bohom stojí záhrada – miesto, kde si človek užíva dary Prozreteľnosti. Najprv tá edenská, v ktorej sme dostali dar existencie, lásky a dôvery, no zároveň tam došlo k tragédii zaslepenia, zrady a vyhnania. Preto sa aj naše vykúpenie završuje v záhrade – tam Kristus berie na seba výkupné utrpenie. V záhrade bol aj Ježišov hrob, aby záhrada nášho života mohla znovu zakvitnúť. A po vzkriesení sa nám On sám dáva spoznať ako Záhradník…

2. apríl Jn 13, 1-15

Chápete, čo som vám urobil? Asi veľmi nie, ale budeme nad tým dnes rozjímať počas liturgie. Umývať niekomu nohy znamená predovšetkým dívať sa naňho zdola, z pozície služobníka. Takto k nám pristupuje náš Boh. Vždy! Nikdy ináč! Kristus chcel, aby si to jeho učeníci dobre zapamätali. Nech nám Duch Svätý osvieti srdcia, aby sme si túto pravdu osvojili o čosi viac.

1. apríl Mt 26, 14-25

„Som to azda ja, Pane?“ Táto otázka učeníkov vo večeradle by nás mala sprevádzať. Nielen v týchto dňoch Veľkého týždňa, ale vždy, keď prostredníctvom Eucharistie vstu pujeme do intimity so svojím Učiteľom, „tichým Baránkom, vedeným na zabitie“. Ide tu o spásonosnú bázeň, nie o strach či nedôveru.

31. marec Jn 13, 21-33. 36-38

Dve zrady a predsa – každá s iným koncom. Rozdiel je v schopnosti prijať dar odpustenia. V pokore. Pros dnes o tento dar, aby si dokázal prijať Božiu milosť aj vtedy, keď ťa usvedčí tvoja vlastná nevera.

30. marec Jn 12, 1-11

Mária vydala na oslavu Pánovho zmŕtvychvstania pravý vzácny nardový olej. Existujú aj nepravé, lacné voňavky... Judáš hľadel na výdavky a mal pritom falošné pohnútky. Čo urobíš so svojimi cennosťami ty v tomto čase Veľkej noci? Bude to ten pravý olej na pamiatku obety tvojho najlepšieho Priateľa?

29. marec Mt 26, 14 - 27, 66

Koľko rečí okolo odväzovania osliatka! Presne tak – na začiatok Veľkého týždňa dostávame evanjelium, kde jasne vyznieva, že na realizáciu svojej misie Pán potrebuje osla – nie rýchle, inteligentné, dravé ani vznešené zviera. Snáď ťa to oslobodzuje, a nie pohoršuje. Ono je to naozaj tak, že my všetci sme v najlepšom prípade vo vzťahu ku Kristovi toto – môžeme Ho nanajvýš niesť, nič však k Jeho dielu nepridáme, ani ho nezrýchlime. Môžeme Mu dať k dispozícii svoj čas, svoje sily, svoj chrbát – no najprv potrebujeme byť „odviazaní“. A preto Pán posiela svojich apoštolov, ktorí ohlasujú, že ťa potrebuje a že už je tu ten čas, aby si prestal nečinne postávať a začal žiť svoj biedny život ako službu pre Neho.

28. marec Jn 11, 45-56

A ty vieš, čo znamená, že je lepšie, ak Ježiš, ako jeden človek, zomrel za ľud? Zlo ešte len sústreďuje svoje sily v Kajfášových plánoch zlikvidovať „jedného človeka“, no Pán ho už premieňa na záchranu „nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“. Kiež nám liturgia nasledujúcich dní pomôže spoznať a prijať tento dar.

27. marec Jn 10, 31-42

V agresii Ježišových poslucháčov objavujeme svoj vlastný strach z neznáma a straty kontroly, keď sme nútení vstúpiť do neistoty v práci, do tmy krízy s manželom či manželkou, do odcudzenia so synom, ktorého už nespoznávaš... Zisk Veľkej noci je v oslobodení od tohto strachu. Spolu s Ježišom môžeme v dôvere vstúpiť do týchto situácií páchnucich smrťou a svedčiť, že tam je Boh.

26. marec Jn 8, 51-59

Čo robíš s prijatým Ježišovým slovom? Nie je to druhoradá vec: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Čo znamená zachovať? Nosiť v srdci, vo vedomí, v pamäti – a teda vracať sa k nemu a stále si ho pripomínať. Takto bude v nás Ježišovo slovo živé a bude prinášať život, ktorý nič nemôže premôcť, ani smrť.

25. marec Lk 1, 26-38

Dnes sme pozvaní zahľadieť sa do jedného tajomstva – do neobsiahnuteľnej skutočnosti, ktorá sa nám napriek tomu dáva. Tým tajomstvom je Boží zámer s mladým dievčaťom z Nazareta, jej vyvolenie stať sa nástrojom spásy pre všetky pokolenia. Najvyšší zhliadol na jej poníženosť. So zrakom osvieteným jej skúsenosťou sa môžeme novým pohľadom pozrieť aj na svoj vlastný život a na situáciu, v ktorej sa nachádzame – aj keby bola veľmi nízka. Práve tam chce Boh začať svoje veľké dielo.

24. marec Jn 8, 21-30

Niekedy nás môže prenasledovať pocit, že asi umrieme vo svojich hriechoch, vo svojom malom „pekle“, keďže naše hriechy víťazia nad nami. V takýchto chvíľach nám silnejšie zaznievajú evanjeliá ako to dnešné, kde Ježiš hovorí: Ak uveríš, že JA SOM, tak máš šancu. V porovnaní s Ním, s tým, aký je On, sa náš hriech rozplýva. No zároveň: Ak neuveríš, že ja som Boh a tvoj záchranca, tak umrieš vo svojich hriechoch, lebo ich sila bude v tebe jediným hlasom, ktorému tvoje srdce bude rozumieť.

23. marec Jn 8, 1-11

Každý z nás je táto cudzoložná žena. Ona je to tiž obrazom človeka, ktorý už ďalej nevládal a rozhodol sa, proti prikázaniam, byť bohom svojho života. Ježiš nám dnes dosvedčuje, že každý z nás je ako ona, lebo nikto z nás nie je bez hriechu, aby ju mohol odsúdiť. Toto evanjelium nás takto pripravuje na Veľkú noc – na prijatie odpustenia a nového ži vota. Kto sa spozná v tejto žene, bude počuť Kristovo: Ani ja ťa neodsudzujem; choď a už nehreš!