10. januára Lk 4, 14-22a

Zažiť ako sa spĺňa Písmo v mojom živote dnes - toto je dar pre každého kresťana, ktorý dovolil Ježišovi vstúpiť do synagógy svojho života, aby tam rozvinul Knihu a čítal...

9. januára Mk 6, 45-52

Otupené srdce, ktoré neumožňuje chápať Pánové skutky voči nám, to je veľká výzva. Vyznávajme náš problém v pokore, aby sme mohli prijať Ježišovo slovo povzbudenia a uistenia.

8. januára Mk 6, 34-44

Ježiš pozýva svojich učeníkov odpočinúť si. Málokedy si všímame túto Jeho vetu a ústraní a opočinku. Asi zvlášť v dnešnej dobe. Začína slovom "Poďte". Ježiš nás teda volá k sebe, do určitej izolácie od hluku davu, aj toho mediálneho. Kresťan by sa mal vyznačovať umnosťou odpočinku, ktorý ho robí schopným vrátiť sa do súcitnej služby zástupom.

7. januára Mt 4,12-17.23-25

Aj celý národ môže byť objektom zjavenia. Veď vlastne Zjavenia Pána všetkým národom slávime v týchto dňoch. "Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo." A preto, modlime sa za našu vlasť a celé spoločenstvo, ktoré obýva našu krajinu, aby sme osvietení svetlom viery vystupovali z tmy nenávisti, korupcie, klamstva či závisti a konali skutky pokánia.

6. januára Mt 2, 1-12

Traja mudrci od východu nás učia, že niekedy na stretnutie s Kristom prichádzame z veľkej diaľky. Ale zároveň aj to, že niektorí z tých, čo sú veľmi blízko, ho nespoznávajú a neklaňajú sa mu. Boh sa však nehrá na skrývačku, a dáva sa poznať tým, čo ho hľadajú s úprimným srdcom a nepohoršujú sa jeho chudobou.

5. januára Jn 1, 1-18

Prijímame málo milosť Vianoc, milosť vtelenia nášho Pána, Jeho dobro, Jeho pozornosť a nehu, pretože sa snažíme sami odôvodniť náš život. Ale na začiaku bolo niečo iné, niečo dôležitejšie ako sme my. Niečo, vďaka čomu si môžeme oddýchnuť. Život si totiž nemôžeme dať sami. Prijímame ho, ako aj milosť a spásu len prijímame.

4. januára Jn 1, 35-42

Učiteľ, kde bývaš? Kde býva náš Pán Ježiš Kristus? V pokoji zmŕtvychvstania, v zmierení. Keď učeníci spoznali túto pravdu, všetko sa pre nich zmenilo, a navždy sa im v pamäti zaznamenal presný moment tejto udalosti. Pán totiž víťazí nad všetkým, a všetko i všetkých robí novým...

3. januára Jn 1, 29-34

"...toto je Boží Syn". Jánovo svedectvo má nám dnes pomôcť otvoriť sa na túto nepredstaviteľnú skutočnosť: Boh sa stal ľudským dieťaťom. Aby nám nebol ďaleko, aby sa prekonala obrovská medzera medzi nami, stal sa jedným z nás a mohol nás obdarovať svojim božstvom.

2. januára Jn 1, 19-28

Dnešné evanjelium nás pozýva osvojiť si pohľad, ktorý môže ovplyvniť naše vnímanie každodenného života, do ktorého sa vraciame po sviatočných dňoch. „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte.“ Ide teda o vnímavosť, ktorú nám prináša presvedčenie, že Boh je blízko nás, dokonca uprostred nášho spoločenstva a dáva sa spoznať tým, ktorí ho hľadajú s vierou.

1. januára Lk 2, 16-21

Nie je to náhoda, že v prvý deň roka oslavujeme Máriino božské materstvo. Každý nový rok je totiž tak trochu nový začiatok. Ako aj každá nedeľa, či každé nové ráno. A my vskutku stále môžeme začínať, lebo Boh má moc robiť nové všetky veci. Moje srdce, spôsob akým pracujem, akým počúvam, akým odpovedám. Dáva mi novú silu, aby som prijal utrpenie, nedostatok, chorobu... Mária, matka nového života, oroduj za nás!

31. decembra Jn 1, 1-18

"Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi." To znamená, že náš vzťah s Bohom nie je automatický, ale závisí od osobného rozhodnutia prijať Krista. Stať sa Božími deťmi znamená nadobudnúť nielen novú identitu, ale aj vnútornú silu žiť v tejto dôstojnosti. Naša hodnota teda nespočíva v tom, čo vlastníme alebo robíme, ale v tom, že sme milovaní Bohom. Je to výzva odpovedať na tento dar a žiť ako Božie deti, ktoré prinášajú nádej do sveta.

30. decembra Lk 2, 36-40

Novonarodený Spasiteľ priťahuje k sebe starenu a s ňou to všetko, čo zobrazuje - neplodnosť, samotu, utrpenie, pocit nepotrebnosti, marazmus, atď. Uskutočňuje sa to v chráme, čiže v Cirkvi, kde sa v počúva Božie slovo, slávia sviatosti a žije v spoločenstve. Tam môžeš aj ty vo svojej starobe stretnúť Dieťa - obnoviť svoju nevinnosť prijatím odpustenia hriechov a uvidieť dejiny spásy v dejinách svojho života. A zakúsiť novú plodnosť, stávajúc sa dôveryhodným znakom pre tých, čo sú okolo teba.

29. decembra Lk 2, 41-52

"Nazdávali sa, že je v sprievode..." Aj my sa nazdávame, že Ježiš, náš "syn", to jest náš poklad a naša budúcnosť, je v dave, ktorý sa kamsi uberá. No svet má svoje problémy, svoje očakávania aj bôžikov. Náš Spasiteľ je však v chráme, kde môžeme počuť jeho slová v konfrontácii so starcami a učiteľmi.