16. máj Jn 16, 23b-28

Ak miluješ Krista, nedá sa ti netúžiť hlavne po tom, čo chce pre teba On – večný život, čiže radosť, ktorú ti nikto nemôže vziať. Vtedy všetko to, čo dostávaš od Otca, je presne to, o čo prosíš – „buď vôľa Tvoja“. A aj v najťažších chvíľach budeš prosiť hlavne o to, aby si zakúsil Jeho lásku a hlbokú jednotu s Ním.

15. máj Jn 16, 20-23a

„Neopytovať sa už na nič,“ čiže byť nasýtený láskou natoľko, že už nič nepotrebujem – to je nebo. Byť trvalo zjednotený s Ježišom natoľko, že sa už nemusíme na nič pýtať ani Jeho, lebo nám úplne stačí Jeho prítomnosť – to je večná blaženosť. No niečo z tejto blaženosti môžeme začať zakusovať už v tomto dočasnom živote – aj uprostred tých najťažších chvíľ.

14. máj Mt 28, 16-20

Nanebovstúpenie Pána neznamená Ježišovu neprítomnosť, ale novú formu Jeho blízkosti. Učeníci dostávajú na vrchu poslanie, ktoré presahuje ich sily: ísť ku všetkým národom. Ježiš ich však nenecháva samých – Jeho „Ja som s vami“ je prísľub, ktorý platí až do konca čias. Náš život ako učeníkov je preto školou kráčania na stretnutie s Otcom v Ježišovej živej prítomnosti, ktorá sa nám darúva v Duchu Svätom.

13. máj Jn 16, 12-15

Potrebujeme vidieť pravdu o sebe, aby sme mohli pochopiť, aká je Kristova odpoveď na ňu. Preto Ježiš hovorí, že by sme ju naraz nezniesli. Preto túto pravdu potrebujeme objavovať postupne, po kúskoch. Autentická Božia láska pôsobí cez trpezlivosť a slobodu – Božia trpezlivosť láskavo sprevádza našu slobodu, kráčajúc v rytme jej krokov. Duch Svätý je trpezlivý, kráča s nami pomaly, aby nás pripravil na poznanie celej pravdy a na vstup do neba.

11. máj Jn 15, 26-16, 4a

Čo očakávaš od toho, že si kresťan? Dnes k nám Pán o tom hovorí bez sladidiel. Boh miluje človeka nekonečne – a táto láska sa uskutočňuje cezo mňa a teba, svedkov, ktorí svojím životom ukazujú, že Božia láska je silnejšia než hriech či smrť. Práve v situáciách zrady, choroby, utrpenia, opustenosti či prenasledovania môžeme vidieť, ako táto láska konkrétne víťazí. „Toto som vám povedal, aby ste sa nepohoršovali.“

12. máj Jn 16, 5-11

Všimnime si dobre, čo dnes Ježiš hovorí o Duchu Svätom. Hovorí, že On príde, aby „ukázal svetu, čo je hriech“! Mnohí by od tohto Daru čakali niečo iné, možno presný opak... Ďalej hovorí, že On to nebude robiť tak, ako keď si my spytujeme svedomie podľa spovedného zrkadla a hľadáme, čo sa na nás tak najviac vzťahuje. On prichádza, aby nás presvedčil, že sme hlboko zranení, vnútorne prevrátení, keďže neveríme v Boha a v našom vnútri vládne jeden veľký zmätok. Prichádza, aby nás o tom presvedčil, pretože nechceme pripustiť, že je to až také. No On nám prináša toto trpké poznanie, aby sme z hĺbky tohto nadobudnutého presvedčenia volali o očistenie, zjednotenie, obrátenie a posvätenie.

10. máj Jn 14, 15-21

Pane Bože, chráň ma pred sebou samým! – koľkokrát sa musíme modliť práve takto naliehavo... Chráň ma pred mojou náklonnosťou k zúfalstvu, k neviere, pred mojou domýšľavosťou. Ochráň ma pred tým, aby som sa dal zviesť šialeným, sebazničujúcim myšlienkam. Nedovoľ, aby som namiesto rastu v milosti siahal po jej lacných náhradách. Ježiš nás dnes uisťuje, že nás bude brániť On sám skrze Svoje slovo, ale aj prostredníctvom iného daru – Parakléta, Obhajcu, Ducha Svätého.

9. máj Jn 15, 18-21

Emócie nás vedia rýchlo dostať z rovnováhy. Natoľko, že zabúdame dokonca aj na svoju dôstojnosť či dôstojnosť iných, na Pána Boha aj na Jeho dary. „Spomeňte si na slovo, ktoré som vám povedal“ – hovorí Ježiš. V rôznych krízach, ktoré sú pred nami, nezabúdajme na to, že sme učeníkmi Ježiša Krista, ktorého svet nenávidel, ale ktorý dobrovoľným prijatím kríža všetko obnovil.

8. máj Jn 15, 12-17

„Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ Tieto slová treba počúvať srdcom a uchovať si ich ako Ježišov manifest – pripomienku Jeho priateľstva voči nám a Jeho zámerov s nami. Kiežby nad nami tieto slová žiarili a pomáhali nám prežívať v jasnej totožnosti Božích detí všetko, čo nás v živote stretne.

7. máj Jn 15, 9-11

Ježiš Kristus na kríži zničil všetko, čo je na prekážku našej radosti. Tou prekážkou je strach, že o radosť prídeme – že stratíme niekoho blízkeho, dôležitú príležitosť, že zostaneme sami. Lebo opakom radosti nie je smútok, ale samota. Radosť je totiž zo spoločenstva, z jednoty, zo sebadarovania. Ježiš nám dáva aj silu túto radosť prijať a chrániť – zostávať s Ním, deň po dni, v hlbokom prepojení, ktoré oslobodzuje od strachu. Jeho láska je nevyčerpateľným prameňom radosti.

6. máj Jn 15, 1-8

„Ostaňte vo mne“ – to je pozvanie aj výzva. Ježišovi nejde o prchavý dotyk, ale o trvalé spojenie, ktoré dáva život. Ako ratolesť bez viniča usychá, tak človek bez Krista stráca svoju hĺbku, zmysel, schopnosť prinášať ovocie. Zostať v Ňom znamená zostať v pravde, v láske, v dôvere – aj v čase sucha, tmy či orezávania. Nie je to útek zo sveta, ale zaštepenie v Tom, kto nás presahuje. Kto ostáva, nie je sám a prúdi v ňom život.

5. máj Jn 14, 27-31a

„Ja vám nedávam, ako svet dáva,“ hovorí v dnešnom evanjeliu Ježiš a potom zdôrazňuje nevyhnutnosť Svojho odchodu. Je preto potrebné, aby sme uvažovali nad tým, čo vlastne od Ježiša očakávame. Lebo On nedáva, ako dáva svet... Ak je však tou vytúženou vecou naše vzrastanie v láske k Ježišovi, potom je všetko v našom živote, dokonca aj skúšky, ťažkosti, obmedzenia či naša malosť, dôvodom radosti a pokoja. Nie pre nejakú názorovú sebamanipuláciu, ale preto, že je v nás poznanie, ktoré má moc.

4. máj Jn 14, 21-26

Prikázania v našom kresťanskom živote sú ako zákony, podľa ktorých funguje stroj. Nie sú to pravidlá v moralistickom zmysle – teda niečo, čo si ktosi vymyslel a čo musíme za každú cenu dodržiavať. Skôr ide o prirodzený zákon fungovania: kto ich zachováva, ten miluje. Aby sa však takýto „stroj“ pohol a pracoval plynulo, je potrebná aj primeraná hladina oleja – teda prítomnosť Ducha Svätého, ktorý zabezpečuje, že všetko, čo nám Pán Boh dal na to, aby sme milovali, funguje bez zadrhávania.