1. februára Mk 6, 7-13

Ježiš poslal svojich učeníkov, a "oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Robiť pokánie znamená dovoliť, aby do nášho života vstúpil večný život. To znamená predovšetkým prijať dar odpustenia hriechov a oslobodenia od všetkých klamstiev zlého ducha. A to vo všetkých oblastiach nášho života, kde nás diabol drží spútaných ako otrokov. Človek takto nachádza zdravie: schopnosť pohnúť sa k druhému človeku, schopnosť vidieť Božiu lásku vo svojom živote, schopnosť počuť Božie slovo a volanie trpiacich, atď. Toto s nami koná spoločenstvo Cirkvi, ktoré je tu naznačené v symbole učeníckych dvojíc.

31. januára Mk 6, 1-6

Vo svojej vlasti a medzi svojim príbuznými je ťažko žiť po kresťansky a evanjelizovať. Nielen, že iní o nás vedia všeličo, ale aj my sami vieme veľmi dobre, že o nás vedia všeličo. Preto nečakajme úctu, ani zázraky, skôr spochybňovanie, nevieru a dokonca pohoršovanie. Ale aj to potrebujeme zakúšať ako Ježišovi učeníci na našej ceste za Ním. Žiť po kresťansky a evanjelizovať totiž neznamená byť efektívne úspešní a uznaní, ale nasledovať.

30. januára Mk 5, 21-43

"Dievča neumrelo, ale spí." V tejto vete je celá viera kresťanstva. Kristus sa takýmto spôsobom díva na všetko, čo sa v našom živote zdá mŕtve. Akokoľvek dramatická by sa zdala situácia tvojho manželstva, tvojej sebadôvery, tvojej autority...  Ježiš Kristus premenil každý druh smrti na spánok, z ktorého je možné zobudiť sa do nového života. 

29. januára Mk 5, 1-20

„Choď domov k svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti urobil Pán a ako sa nad tebou zmiloval.“ Pán niekedy dopustí, že nás naše hriechy spútajú na celé roky, alebo že trpíme samotou, či sebazničujúcimi myšlienkami a skutkami, podobne ako človek z dnešného evanjelia. Ale to všetko preto, aby sme raz mohli svedčiť, zvlášť našim blízkym, o veľkých veciach, ktoré urobil Pán a ako On miluje.

28. januára Mk 1, 21-28

Ako často hovoríme: Pane, ja viem, že ty si Boží Svätý, ale čo ma chceš zničiť? Ako naše zničenie nám totiž pripadá Jeho požiadavka zmeniť sa, alebo zmeniť niečo zásadne v našom živote. To je ten starý človek v nás, ktorý sa bojí obrátenia. Neodporujeme Ježišovi. Naopak, prosme ho o nového ducha do nášho vnútra.

27. januára Mk 4, 35-41

Tma, vodná priepasť pod nami a búrka. Neľahké, extrémne skúsenosti. A pritom je jasné, že to bolo z Ježišovej iniciatívy. Ak nič iné, toto evanjelium nám dovoľuje pripúšťať, že v zlých skúsenostiach môže byť niečo dobré, a preto by sme pred nimi nemali utekať. Len ak nebude vždy všetko podľa našich očakávaní, môžeme získať novú skúsenosť a nové poznanie nášho Spasiteľa.

26. januára Lk 10, 1-9

"Ako baránkov medzi vlkov..." Čiže ako učeníci toho, ktorý sám sa stal baránkom, snímajúcim hriechy sveta. Čo to znamená pre teba v dnešný deň?

25. januára Mk 16, 15-18

Odsúdenie nie je trest, ani nejaká pomsta za našu nevieru či zlé skutky. Je to dôsledok obrátenia sa chrbtom k zmyslu, ktorý nám Boh túži zjaviť. Je to uzatvorenie sa v zúfalstve a samote, odmietaním dobrej zvesti, schopnej prekonať každú zlú správu.

23. januára Mk 3, 31-35

"Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka". Kto plní Božiu vôľu? Ten, kto vstúpi dnu - do spoločenstva Cirkvi, sadne si medzi Ježišových učeníkov a počúva. 

22. januára Mk 3, 22-30

"...kým toho silného nezviaže". Ježiš nám prezrádza taktiku, ktorú zlý duch používa. Nie je to priamy útok, ale dlhodobé zväzovanie. Až keď spôsobí spútanie, závislosť, až potom "plieni dom". Preto je dôležité, aby sme sa nechávali viesť Duchom Svätým, ktorý nespútava, ale trhá, zbavujúc falošných istôt.

21. januára Mk 1, 14-20

Moc Božieho slova je v centre dnešného evanjelia. Táto moc spočíva v schopnosti zmeniť život človeka, a presnejšie jeho srdce. Božie slovo má moc obrátiť srdce človeka! Aj to tvoje. Existuje väčšia výzva?!

20. januára Mk 3, 20-21

Jeho príbuzní hovorili: Pomiatol sa... Možno aj tvoji príbuzní hovoria niečo podobné, keď vidia, že prijímaš do svojho života ďalšie dieťa, že dávaš v nedeľu prednosť sv. omši pred nákupmi, alebo keď počujú, že si znovu odpustil nejakú nespravodlivosť, a podobne. Neboj sa, nasleduj svojho Učiteľa. 

19. januára Mk 3, 13-19

Tak naozaj Boh nehovorí, On volá. A čaká od nás nie nejaké hlboké reflexie, ale odpoveď. Odpoveď, ktorá bude zo srdca, podobne ako jeho volanie. Učeníci odpovedali tým, že "prišli k nemu". V duchovnom svete sa nič nedeje mimochodom, ale v tomto úžasnom napätí medzi Božím pozvaním a našou odpoveďou.