8. august Mt 16, 24-28

Tak to snáď nie! Som si istý, že Boh odo mňa nechce niečo také! Byť kresťanom predsa nemôže znamenať poprieť seba samého, svoje plány a sny... V týchto myšlienkach, ktoré sú nám všetkým blízke, sa ukrýva klamstvo: že sami môžeme byť bohmi svojho života a že pravé šťastie spočíva v naplnení našich túžob. Ale nie je to tak. Naše skutočné šťastie je v tom, že patríme Kristovi – že môžeme kráčať s Ním, žiť z Neho a učiť sa od Neho. Ak mu odovzdáme svoj život a budeme Ho nasledovať, staneme sa naozaj Jeho učeníkmi – schopnými prijať Jeho slovo bez analýz a posudzovania, s jednoduchým srdcom.

7. august Mt 16, 24-28

Tak to snáď nie! Som si istý, že Boh odo mňa nechce niečo také! Byť kresťanom predsa nemôže znamenať poprieť seba samého, svoje plány a sny... V týchto myšlienkach, ktoré sú nám všetkým blízke, sa ukrýva klamstvo: že sami môžeme byť bohmi svojho života a že pravé šťastie spočíva v naplnení našich túžob. Ale nie je to tak. Naše skutočné šťastie je v tom, že patríme Kristovi – že môžeme kráčať s Ním, žiť z Neho a učiť sa od Neho. Ak mu odovzdáme svoj život a budeme Ho nasledovať, staneme sa naozaj Jeho učeníkmi – schopnými prijať Jeho slovo bez analýz a posudzovania, s jednoduchým srdcom.

5. august Mt 15, 21-28

Aká je tvoja viera? V dnešnom evanjeliu Pán skúša vieru Kanaánčanky rôznym spôsobom: nepochopením učeníkov, vyčkávaním, svojími tvrdými slovami... Aby dozrela. Skúša aj tvoju, podobným spôsobom, s tým istým cieľom – aby aj o tebe zaznelo: „Veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“

4. august Mt 15, 1-2. 10-14

„To, čo poškvrňuje človeka,“ sa rodí v srdci. Biblia pod pojmom čistota nemyslí telesnú nepoškvrnenosť, ale predovšetkým vnútornú jednoduchosť a jednotu – srdce nerozdelené, myseľ bez zmätkov, skutky jasné a priame. Nečistota vzniká vtedy, keď sa do nášho vnútra vkradne lož, dvojtvárnosť či vypočítavosť. Preto sa dnes modli o čisté, to jest jednoznačné myšlienky, srdce a skutky. Len tak sa stávame schopnými vidieť a nasledovať Pána.

3. august Mt 14, 22-36

„Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“ Musel to byť nezabudnuteľný zážitok. Ako hlboko sa vryli tieto Ježišove slová do sŕdc učeníkov! Vezmi si ich aj ty a uchovaj pre chvíle, keď sa tvoj život podobá búrke na jazere – keď ťa zviera strach z tmy, vĺn, vetra a priepasti pod tebou. Pamätaj, že čím silnejšie doliehajú búrky, tým bližšie je svitanie nového dňa a stretnutie s Tým, ktorý vie kráčať po mori a utíšiť vietor.

2. august Mt 14, 13-21

„Vy im dajte jesť!“ Môžeme si len domyslieť pravdepodobnú reakciu učeníkov na túto výzvu, ktorú im Ježiš adresuje. Vskutku, v centre tohto rozprávania je nová skúsenosť, ktorú chce Ježiš Svojim učeníkom dopriať. Ako to, my, ktorí sme si sem prišli oddýchnuť a nikoho sme sem nevolali, sa o nich teraz máme starať? A z čoho? V týchto otázkach sa môžeme spoznať aj my – z čoho mám pomáhať, keď sotva mám pre seba? Peňazí, múdrosti, energie, času... A tak Ježiš hovorí: vezmite to málo, čo máte, a prineste to Mne. Ak dávame, máme dávať Jemu. On vie urobiť veci tak, že sa staneme svedkami zázraku rozmnoženia.

31. júl Mt 13, 54-58

Je mimoriadne škaredé zvyknúť si na výnimočnosť. Aj najväčšie tajomstvá a dary nám dokážu zovšednieť. Vtedy zostáva len nuda a presvedčenie, že sme už všetko videli a počuli. Je to príšerné! Zabíja to v nás záujem a otvorenú pripravenosť aj na Božie veci. Dnešné evanjelium nám pripomína vážne nebezpečenstvo podliehania takejto náklonnosti.

30. júl Mt 13, 47-53

Sieť nebeského kráľovstva zachytáva všetko možné: vynikajúce ryby aj kusy, ktoré sú nanič. Vidíme to v Cirkvi. Nájdeš tam významných svätcov, najčistejšiu pravdu, lásku, krásu a milosť, ktorá má v sebe večný život. Ale aj množstvo priemernosti, zbytočných vecí aj hriechov. Ježiš však nechce elitu, ale dáva šancu každému. Nepohoršuj sa Cirkvou. Naopak, nech je pre teba znakom Božieho milosrdenstva a trpezlivosti.

29. júl Jn 11, 19-27

Sú v našom živote obdobia, keď nás Božia láska a dôvera v Neho nesú ako na krídlach. Ale potom sú aj také chvíle, keď to nejde vôbec ľahko. A vtedy je viera rozhodnutím. Dnes v evanjeliu takto vidíme Martu, ktorá vyznáva, že stále verí, hoci bola ochromená smrťou svojho brata...

28. júl Mt 13, 36-43

Nechýbajú ani pohoršenia ani „tí, čo pášu neprávosť“. Budú tu až do skončenia sveta. Vždy bok po boku dobra. Prečo? Aby si sa zbavil svojej pýchy a naučil trpezlivosti a pokore.

27. júl Mt 13, 31-35

Božie kráľovstvo je ako horčičné zrnko – nenápadné, krehké, ľahko prehliadnuteľné, lebo veľké veci sa nezačínajú hlučne, ale v tichu každodennosti. Trocha kvasu premieňa celé cesto – tak aj malé rozhodnutia menia svet. Boh nekoná ohromujúco, ale vytrvalo a zvnútra. Jeho kráľovstvo rastie v človeku, ktorý mu dá priestor, aj keď sa cíti slabý či neviditeľný. To, čo sa dnes javí ako bezvýznamné, môže byť zajtra útočiskom pre druhých. Veríš v moc ticha a vernosti?

26. júl Mt 13, 44-52

Žiť ako ten, kto našiel poklad alebo urobil zásadnú investíciu svojho života, vďaka ktorej je už navždy za vodou. Predstav si to a porozmýšľaj o tom, čo to obnáša. Podobne žije človek, ktorý žije v úsilí o Božie kráľovstvo...

25. júl Mt 20, 20-28

Zdieľať Kristov kalich znamená vstúpiť do Jeho spôsobu bytia: tichého sebadarovania, služby bez náhrady, lásky až do krajnosti. Kalich nie je symbol odmeny, ale obety. Tak sa túžba po prvenstve mení na pozvanie k pokore. Kalich je preto ťažký, ale v ňom je pravda o človeku – že dozrieva, keď sa rozdáva. Pitie tohto kalicha formuje srdce podobné Ježišovmu.