6. októbra Mk 10, 2-16

Nerozlučnosť  neexistovala v židovstve, ani v gréckej či rímskej kultúre. Je to dar spojený s Kristovým krížom. A je dôležité o to vedieť. Nie je to niečo, čo si môžeme nárokovať od ľudskej prirodzenosti. Nikto z nás totiž nevie uskutočniť to, čo mohol iba Kristus na kríži. Preto potrebujeme byť znovuzrodení z nezištnej lásky, aby sme mohli nezištne milovať.

5. októbra Lk 10, 17-24

Kto si zamiloval moc, hoci aj tú duchovnú, ľahko zabudne na nebo. A tak mu tá moc je na nič, len na škodu. Nech nás teda moc nevzrušuje. Nech nás vzrušuje to, že sme boli povolaní. Tak nájdeme opravdivé šťastie.

4. októbra Lk 10, 13-16

Vieš, ktoré sú tie „zázraky, ktoré sa u vás stali“ pre tvoje obrátenie? Nepohŕdaj tými, ktorí sú v Cirkvi poslaní ohlasovať, akokoľvek biedne by na tom boli, naopak – počúvaj!

1. októbra Lk 9, 51-56

V dnešnom evanjeliu vidíme dva druhy rozhodnosti: návrh učeníkov potrestať nehostinnosť Samaritánov a Ježišovu rozhodnosť, ktorý "sa pevne rozhodnol ísť do Jeruzalema" v ústrety zrade, odsúdenia, umučenia a vykupiteľskej smrti... Pre aké ciele horlí tvoje srdce?

30. septembra Lk 9, 46-50

Znovu to tu máme: opravdivá veľkosť v Božich očiach je malosť. Nepotrebujeme teologické štúdia, kurzy a neviem aké skúsenosti, aby sme sa priblížili k Bohu. Potrebujeme sa však zmenšiť, čiže uvidieť o niečo pravdivejšie svoju realitu - to, že sme hriešnici. To nám totiž pomôže uvidieť aj nezištnosť Božej lásky k nám.

29. septembra Mk 9, 38-43. 45. 47-48

Byť katolíkom znamená byť univerzálnym, tendenčne inkluzívnym. Rozlišujúc, čo je pravda a čo nie, ale vždy s príklonom k druhému a jeho prijatiu.Jednota je totiž oveľa dôležitejšia než vlastnenie pravdy.

28. septembra Lk 9, 43b-45

Ešte asi viac než kedysi Ježišovi učeníci sme dnes upriamení na úspech a presadenie sa. Táto upriamenosť je však dôvodom prečo nám zostáva zahalený zmysel Ježišových slov spojených s utrpením a prechodom cez zavrhnutie. Môžeme si však byť vedomí tohto zahalenia a pokorne prosiť o postupné očisťovanie nášho pohľadu.

27. septembra Lk 9, 18-22

A vy?... Zástupy, čiže anonymné masy, povedia všeličo. Ale pre Ježiša je podstatné to, čo si myslíš ty. To je totiž niečo, čo v tebe stále pracuje a mení ťa. Za koho teda pokladáš Ježiša?

26. septembra Lk 9, 7-9

Aj my, ako Herodes, hľadáme Krista, denne, od kedy sme vstali, vo všetkom. Potrebujeme však vedieť, že nie je možné stretnúť ho podľa predstáv, ktoré ohľadom proroka nosíme v sebe. Je to niečo ďaleko presahujúce naše predstavy. Preto potrebujeme prosiť o pomoc Jeho samého a zostávať v očakávaní absolútnej novosti.

25. septembra Lk 9, 1-6

Ani..., ani..., ani... Na ceste, na ktorú nás pozýva Ježiš je potrebné dávať pozor skôr na to, čo si nebrať, než na to, čo si zobrať. Dobre si to dnes všimni.

24. septembra Lk 8, 19-21

Dnešné evanjelium nám znovu pripomína, že vytúžená blízkosť s Ježišom, sa neuskutočňuje ináč, než cez Božie slovo, ktoré prijímame ako jeho učeníci.

23. septembra Lk 8, 16-18

V dnešných niekoľkých Ježišových vetách vidíme jasný súvis medzi počúvaním Božieho slova a našim povolaním byť pre iných ako žiariacia lampa v príbytku. Pán chce neustále pridávať k tomu, čo sme doposiaľ dostali. Nech nám to bude uistením v našom každodennom snažení.

22. septembra Mk 9, 30-37

Ježiš nás dnes učí v čom spočíva opravdivá veľkosť. A robí to jedinečným spôsobom - objatím dieťaťa. Kiežby nám tento obraz zapadol do pamäte a pomohol nám učiť sa milovať službu a posledné miesto.