6. november Lk 16, 1-8

Podľa dnešného podobenstva sme to zrejme my, ktorí šafárime s Božím majetkom, a jedného dňa, možno vskutku onedlho, budeme musieť účtovať. Je preto veľmi dôležité všimnúť si, že Pán sa pritom bude zameriavať na našu nepoctivosť. Čiže na to, či sme s Jeho vecami konali dostatočne márnivo v prospech iných, zjednávajúc si priazeň Jeho dlžníkov. Čo sú tie Jeho veci, ktoré sú teraz v tvojej správe a o nich rozhoduješ? A kto sú tí Pánovi dlžníci, ktorých máš okolo seba?

5. november Lk 15, 1-10

Celé toto dnešné evanjelium sa odohráva medzi šomraním skupiny farizejov a zákonníkov a radosťou Božích anjelov. Aj ty si pozvaný pripojiť sa k radosti. Nad kým teda šomreš? Čo sa neudialo podľa tvojich predstáv? Ktorý z hriešnikov v tvojej blízkosti by si zaslúžil niečo iné? Potrebuješ to vedieť, aby si spoznal v sebe hriešnika, s ktorým je Kristus trpezlivý, a na ktorého obrátenie čaká spoločenstvo poslaných.

4. november Lk 14, 25-33

Je prirodzené očakávať od najbližších stopercentnú lásku, lebo vkladáme všetko do lásky k nim a preto nás každé jej zlyhanie z ich strany tak bolí, akoby to bola zrada. O to viac rozumieme Ježišovi, keď hovorí o radikálnych nárokoch na svojich učeníkov. On od nás nečaká priemernosť ani povrchnú lojalitu, ale celé srdce. Nechce byť len doplnkom nášho života či praktickým „zabezpečením“, ale verným priateľom a samotnou odmenou. Učeníctvo teda znamená urobiť z Krista stred svojho života, aj keď to stojí odvahu vzdať sa všetkého ostatného, čo by nás viazalo viac než On.

3. november Lk 14, 15-24

Aj my teoreticky súhlasíme s tým, že byť upriamený na Božie kráľovstvo je pre človeka najlepšia vec. Ťažšie je nám už osobne prijať pozvanie „Poďte, už je všetko pripravené!“ Pozri sa do zrkadla dnešného evanjelia a pros o nového ducha. Pán pozýva „chudobných a mrzákov, slepých a chromých“. Spoznávaš sa dnes v týchto pozvaných? Vidíš napríklad, že si chudobný? Že si mrzák, slepý alebo chromý? Práve takí sú schopní prijať Boží dar, nie tí, čo už „majú“ svoje veci, ktoré chcú okúsiť.

2. november Jn 6, 51-58

Ježiša nezaujímajú prechodné vzťahy, nejaká príležitostná fascinácia, chvíľkové nadšenie. Chce, aby náš vzťah s Ním trval, hlboko sa zakorenil a vyživoval nás. Ako chlieb. Do večného života vstupujeme svojím obrátením v prítomnom čase, smrť je len prechodom do inej dimenzie. Dostávame dnes aj tieto úžasné slová útechy a záruky: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť na veky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“ Nech nás toto uistenie nášho Spasiteľa sprevádza počas dnešného dňa modlitby za našich zosnulých.

1. november Mt 5, 1-12a

V živote mnohých ľudí Boh ukázal, že byť chudobný, dotknutý žiaľom, nespravodlivosťou, útlakom, prenasledovaním a usilovať sa o čistotu či pokoj... nie je hendikep ani slabosť. Naopak, veľká výhoda, lebo z tejto pozície má človek bližšie k tým podstatným veciam, pre získanie ktorých existujeme.

30. október Lk 14, 1-6

Ako často žijeme akoby padnutí do studne! Totálne obmedzenie horizontov, úzkosť, osamotenie, neschopnosť vlastnými silami vyliezť a žiť normálne... Dnešné evanjelium nám Ježiša zvestuje ako Niekoho, kto nás z tejto situácie vie aj chce dostať. Napriek všetkým obmedzeným horizontom v nás samých aj v ľuďoch okolo nás.

29. október Lk 13, 31-35

Ježiš farizejom odpovedá rozhodne a odhaľuje tým Svoju hlbokú oddanosť poslaniu: napriek hrozbám pokračuje na ceste do Jeruzalema. Obraz sliepky, ktorá túži zhromaždiť kuriatka pod svoje krídla, ukazuje trpezlivú Božiu lásku, ktorá túži prijať a chrániť, aj keď je často odmietaná. Sú to dojímavé slová. Ešte dojímavejšie je vnímať túto Božiu túžbu na pozadí vojny, nejednoty, sporov a presadzovania individuálnych záujmov, čoho sme dnes svedkami.

28. október Lk 6, 12-19

Božia milosť pôsobí tak, že vstupuje do života človeka, ktorý by za seba nedal možno ani deravý cent, uzdravuje ho a posilňuje, no potom dodáva: toto si nedostal len pre seba, ale preto, aby si sa stal nositeľom Božej moci a odovzdával ju ďalej. Tak to vidíme v tej úžasnej scéne opísanej v dnešnom evanjeliu a v živote mnohých, mnohých svedkov.

27. október Lk 13, 18-21

Do výšky a do hĺbky, tak by sa dal preložiť význam obrazov, ktoré dnes Ježiš používa na vysvetlenie účinkov Svojho kraľovania v nás. Je to rozvoj podobný premene stromu, ktorý sa rozpína a mohutnie, aby mohol slúžiť iným. Ale je tu ešte niečo viac. Ježiš nás chce premeniť vnútri, do hĺbky. Dotýka sa nášho srdca, našej minulosti, všetkých rozmerov nášho ja. Postupne, ako kvas. Aby sme sa stali chlebom pre iných.

26. október Lk 13, 10-17

Aké vnútorné zhrbenie máš v sebe? Čo ti nedovoľuje vyrovnať sa? Čo ťa núti skláňať sa k zemi? A teda: čo protirečí tvojej dôstojnosti? Ježiš je vždy, mimo akýchkoľvek náboženských šablón, pripravený predovšetkým pomôcť ti, aby si sa vnútorne narovnal, to jest, aby sa obnovil váš vzťah. Aby si takto, ako vyrovnaný človek, mohol prijímať ďalšie Jeho dary.

25. október Mt 22, 34-40

Dnes sa nám pripomína, že láska k Bohu celým srdcom, dušou a mysľou je cestou k jednote nášho vnútra. Často sme rozbití, rozdelení medzi tisíc vecí, až cítime, že nežijeme naplno. Láska je však silou, ktorá nás spája – robí nás „z jedného kusu“, dáva nám pevnú identitu. Skús dnes niečo urobiť celým srdcom – v modlitbe, v práci, v službe – a zakúsiš, že tvoj život sa stáva jednotnejším.

24. október Lk 13, 1-9

Myslíš si, že máš svoj život pod kontrolou? Stačí bolesť zubov či vynechaný obed a hneď vidíš, aký si bezmocný. Obrátenie znamená zriecť sa sebaklamu, že sme ako Boh, a ponoriť sa do skutočnosti, v ktorej On hovorí k nám. Pán cez udalosti „okopáva“ náš život – prevracia to, čo sme si usporiadali podľa seba a „hnojí“ tým, čo nám nevonia, no bez čoho niet rastu ani ovocia. Práve to, čo nemáme pod kontrolou a čomu odporujeme, ukazuje, že potrebujeme obrátenie – úplne sa odovzdať do Božích rúk ako dieťa. Iba ten, kto žije ako Božie dieťa, žije naozaj – bez strachu a s vedomím, že všetko slúži v jeho prospech.