8. apríl Lk 24, 13-35

Je to ohromná správa dnešného evanjelia: keď sa im otvorili oči a spoznali Ho, On im zmizol. Hovorí nám to čosi zásadné o našej viere. Že naša viera je neustále takouto dynamikou: keď sa ti otvárajú oči, On mizne. Vidíme stále o niečo lepšie, ale nie je nám dané vlastniť to, čo vidíme. Sme takto pozvaní ísť znovu o čosi ďalej. Máme tu totiž do činenia s tajomstvami, ktoré nás nekonečne presahujú.

7. apríl Jn 20, 11-18

Mária Magdaléna prišla za Ježišom ešte v noci - a predsa sa ukázalo, že táto noc je začiatkom úplne nového Dňa. Aj my sme pozvaní prichádzať k Ježišovi počas „noci“, to jest uprostred situácií, keď nevidíme nádej ani východisko. S Ježišom sa takéto situácie stávajú začiatkom niečoho úplne nového. Pán pozná kľúč od tvojho srdca. Márii Magdaléne stačilo, že ju oslovil po mene, a ona spoznala Jeho milovaný hlas. Každý, kto chce nájsť Pána, musí vyraziť na cestu a hľadať Ho ako ona.

6. apríl Mt 28, 8-15

Pravda a lož sa šíria súčasne. Zo srdca vychádza to, čo je v jeho vnútri: život alebo smrť, dar alebo korisť, milosť alebo peniaz, bratia alebo „svätý pokoj“… Dnešným dňom predlžujeme veľkonočné slávenie v našich rodinách. Celý tento týždeň Cirkev prežíva ako jednu veľkú slávnosť, naplnenú radosťou z Veľkej noci. Zároveň sa budeme musieť vrátiť do práce a k svojim povinnostiam, kde sa nevyhneme stretu s tým, kto nám chce vziať našu radosť. Preto sa ju učme chrániť pred spochybňovaním a malomyseľnosťou. Napĺňajme svoje srdce radosťou: Kristus vstal z mŕtvych – a je živý, aby mohol konať v našom živote!

5. apríl Mt 28, 1-10

Nahol si sa do hrobu v tomto čase pôstu? Dobre, tak teraz vstúp aj dnu, aby si uvidel a uveril, že Ježiš už nie je vo Svojom hrobe a smrť nie je posledným slovom nad tvojím životom ani nad tvojím hriechom. Vstaň teda k novému životu, ktorý vyplýva z Ježišovho zmŕtvychvstania!

3. apríl Jn 18, 1-19, 42

Na pozadí nášho príbehu s Bohom stojí záhrada – miesto, kde si človek užíva dary Prozreteľnosti. Najprv tá edenská, v ktorej sme dostali dar existencie, lásky a dôvery, no zároveň tam došlo k tragédii zaslepenia, zrady a vyhnania. Preto sa aj naše vykúpenie završuje v záhrade – tam Kristus berie na seba výkupné utrpenie. V záhrade bol aj Ježišov hrob, aby záhrada nášho života mohla znovu zakvitnúť. A po vzkriesení sa nám On sám dáva spoznať ako Záhradník…

2. apríl Jn 13, 1-15

Chápete, čo som vám urobil? Asi veľmi nie, ale budeme nad tým dnes rozjímať počas liturgie. Umývať niekomu nohy znamená predovšetkým dívať sa naňho zdola, z pozície služobníka. Takto k nám pristupuje náš Boh. Vždy! Nikdy ináč! Kristus chcel, aby si to jeho učeníci dobre zapamätali. Nech nám Duch Svätý osvieti srdcia, aby sme si túto pravdu osvojili o čosi viac.

1. apríl Mt 26, 14-25

„Som to azda ja, Pane?“ Táto otázka učeníkov vo večeradle by nás mala sprevádzať. Nielen v týchto dňoch Veľkého týždňa, ale vždy, keď prostredníctvom Eucharistie vstu pujeme do intimity so svojím Učiteľom, „tichým Baránkom, vedeným na zabitie“. Ide tu o spásonosnú bázeň, nie o strach či nedôveru.

31. marec Jn 13, 21-33. 36-38

Dve zrady a predsa – každá s iným koncom. Rozdiel je v schopnosti prijať dar odpustenia. V pokore. Pros dnes o tento dar, aby si dokázal prijať Božiu milosť aj vtedy, keď ťa usvedčí tvoja vlastná nevera.

30. marec Jn 12, 1-11

Mária vydala na oslavu Pánovho zmŕtvychvstania pravý vzácny nardový olej. Existujú aj nepravé, lacné voňavky... Judáš hľadel na výdavky a mal pritom falošné pohnútky. Čo urobíš so svojimi cennosťami ty v tomto čase Veľkej noci? Bude to ten pravý olej na pamiatku obety tvojho najlepšieho Priateľa?

29. marec Mt 26, 14 - 27, 66

Koľko rečí okolo odväzovania osliatka! Presne tak – na začiatok Veľkého týždňa dostávame evanjelium, kde jasne vyznieva, že na realizáciu svojej misie Pán potrebuje osla – nie rýchle, inteligentné, dravé ani vznešené zviera. Snáď ťa to oslobodzuje, a nie pohoršuje. Ono je to naozaj tak, že my všetci sme v najlepšom prípade vo vzťahu ku Kristovi toto – môžeme Ho nanajvýš niesť, nič však k Jeho dielu nepridáme, ani ho nezrýchlime. Môžeme Mu dať k dispozícii svoj čas, svoje sily, svoj chrbát – no najprv potrebujeme byť „odviazaní“. A preto Pán posiela svojich apoštolov, ktorí ohlasujú, že ťa potrebuje a že už je tu ten čas, aby si prestal nečinne postávať a začal žiť svoj biedny život ako službu pre Neho.

28. marec Jn 11, 45-56

A ty vieš, čo znamená, že je lepšie, ak Ježiš, ako jeden človek, zomrel za ľud? Zlo ešte len sústreďuje svoje sily v Kajfášových plánoch zlikvidovať „jedného človeka“, no Pán ho už premieňa na záchranu „nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil vedno rozptýlené Božie deti“. Kiež nám liturgia nasledujúcich dní pomôže spoznať a prijať tento dar.

27. marec Jn 10, 31-42

V agresii Ježišových poslucháčov objavujeme svoj vlastný strach z neznáma a straty kontroly, keď sme nútení vstúpiť do neistoty v práci, do tmy krízy s manželom či manželkou, do odcudzenia so synom, ktorého už nespoznávaš... Zisk Veľkej noci je v oslobodení od tohto strachu. Spolu s Ježišom môžeme v dôvere vstúpiť do týchto situácií páchnucich smrťou a svedčiť, že tam je Boh.

26. marec Jn 8, 51-59

Čo robíš s prijatým Ježišovým slovom? Nie je to druhoradá vec: „Veru, veru, hovorím vám: Kto zachová moje slovo, neuvidí smrť naveky.“ Čo znamená zachovať? Nosiť v srdci, vo vedomí, v pamäti – a teda vracať sa k nemu a stále si ho pripomínať. Takto bude v nás Ježišovo slovo živé a bude prinášať život, ktorý nič nemôže premôcť, ani smrť.