25. novembra Lk 21, 1-4

Nenariekaj, že nemáš. Tak zmýšľajú boháči. Ježiš ukazuje, že viac ako zámožní ľudia, dokážu dať tí, čo dávajú zo svojej chudoby. Dávajúc však môžeš objaviť, že máš, žiť vo vďačnosti a istote Božieho požehnania.

24. novembra Lk 23, 35b-43

Kristus nie je kráľom, ktorý nás zachraňuje pred utrpením, ani kráľom, ktorý si všetko podriaďuje. Ale dáva nám obstáť v utrpení a uprostred problémov tak, že orientuje celý náš život a dáva dnešku nášho života úpne nový význam. Ako kráľ nás uvádza do opravdivého kráľovstva a z kríža robí cestu k Otcovi. V tom je jeho moc.

23. novembra Lk 20, 27-40

Každý skutok lásky vyžaduje našu vieru v zmŕtvychvstanie. Vieru v to, že je možné žiť s pohľadom upretým poza požiadavky nášho prežitia. Každé odpustenie, každý prejav milosrdenstva, každý nový deň prežitý v starostlivosti o iných, vyviera z tohto prameňa a dáva chuť životu. Lebo náš Boh je Bohom živých...

22. novembra Lk 19, 45-48

"Lotrovský pelech", čiže miesto kde sa môžu cítiť bezpečne konatelia zla. K nemu Ježiš prirovnáva jeruzalemský chrám, ale my vieme, že On tu hovorí o srdci človeka, ktoré bolo stvorené ako dom modlitby. Ako je to s mojim srdcom dnes? Je miestom intímneho stretnutia s Bohom, alebo miestom kde majú intimitu zlé myšlienky a vášne?

21. novembra Mt 12, 46-50

Úžasná vec, toto dnešné evanjelium: za dverami je Ježišova rodina, a On hovorí svojim poslucháčom: vy ste moja matka a moji bratia, lebo každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka. Aj sv. František, hoci veľmi miloval Máriu, viac než o nej, zvykol hovoriť o tom, že keď v nás prebýva Duch Svätý, alebo keď Slovo počína v nás nový život, tak sme to vlastne my, kto teraz rodí Ježiša, a sme teda Ježišovými matkami. Ak plníš Otcovu vôľu, a rodí sa v tebe Ježiš, tak sa v tom momente mení tvoj osobný život a tak, ako sa to stalo mnohým svätcom, môže sa ti dokonca tvoj život začať páčiť, hoci si len biedny hriešnik.

20. novembra Lk 19, 11-28

Hovorí sa, že niet nezastupiteľného človeka. Je to pravda a je dobré uvedomiť si to. Avšak je pravda aj to, že sme jedineční a z Božej perspektívy má minoriadný význam zvlášť náš kresťanský život. Dnešné evanjelium nám totiž pomáha uvidieť sa ako tých, ktorým Boh zveril svoje vlastníctvo. Vďaka nemu sa náš život stáva poslaním. A každý má to svoje vlastné, jedinečné.

19. novembra Lk 19, 1-10

Ak máme o Ježiša opravdivý záujem, On nás dokáže nájsť a osloviť po mene aj uprostred davu. Dnešné evanjelium nás pobáda k tejto viere. Pretože vtedy sa deje aj to, že môžeme zachytiť jeho pozvanie zliezť odtiaľ, kam nás prinútili vydriapať sa naše komplexy, a vstúpiť do opravdivej radosti, aká je v Ježišovej prítomnosti.

18. novembra Lk 18, 35-43

Slepec, ktorý nám je dnes daný za vzor, sa vytrháva z anonymity davu, a prejavuje svoje vlastné túžby, necháva zaznieť svoj vlastný hlas. A je to jeho nádej, na ktorú odpovie Ježiš tak, že ju vyplní...

17. novembra Lk 21, 5-19

Evanjelium nám dnes ukazuje, čo znamená očakávať príchod Ježiša Krista. Známená to boj a vydávanie svedectva. Jedno aj druhé, aby sme si náhodu nemysleli, že vydávanie svedectva znamená presviedčanie druhých o našej pravde, alebo demonštrovanie našej mimoriadnej odhodlanosti a dôslednosti. Nie je to svedectvo o sebe, ale o Ježišovi Kristovi, ktorého sme poznali ako toho, čo nám odpúšťa hriechy a neustále nás obnovuje.

16. novembra Lk 18, 1-8

Všetci sa občas modlíme, ešte aj neveriaci to v najťažších chvíľach vedia... Problémom našej modlitby je ochabovanie. Naučiť sa byť pri Pánovi stále, to je zmysel výzvy k modlitbe. Na takúto modlitbu však potrebujeme jednu podstatnú vec: veriť, že nám po spravodlivosti prislúcha Duch Svätý, že nám náleží vedieť milovať, že nám patrí vedieť robiť pekné veci a kráčať po ceste svetla, mať v srdci pokoj a poznať Božiu lásku. Modlitba začína a neustále sa živí touto intuíciou, že nám, ako Božím deťom, určité veci jednoducho patria.

15. novembra Lk 17, 26-37

Aj dnes ľudia jedia, pijú, kupujú, predávajú, sadia, stavajú... a predsa na pozadí toho všetkého bežia iné dejiny - dejiny spásy. Preto sa ako kresťania nadovšetko učíme žiť naše dni v jednote s tým, ktorý nás - až sa to všetko raz pominie - zhromaždí okolo seba, ako nás teraz zhromažďuje okolo svojho eucharistického tela.

14. novembra Lk 17, 20-25

Zmätok, poblúdenie mnohých, prenasledovanie a zavrhnutie - to sú veci, ktorým by sa nemal kresťan čudovať ani sa nimi pohoršovať. Naopak, veď vie, že sú znakom prichádzajúceho Božieho kráľovstva, ktoré rastie ticho, nepozorovane a prináša ovocie v nás a medzi nami. Čudovať by sa mal len tomu, aké ľahké je pre neho stratiť jednotu s Ježišom Kristom.

13. novembra Lk 17, 11-19

Aby sme mohli počuť v čítanom slove Božie slovo, alebo, aby sme mohli uvidieť vo faktoch nášho života dielo Božie, na to potrebujeme byť cudzincami. To jest ľuďmi, ktorí vedia žasnúť. A vychovať srdce k úžasu pomáha vďačnosť. Ďakuj teda Bohu za fakty tvojho života, aby si ich mohol uvidieť nanovo.