2. októbra Mt 18, 1-5. 10

Je tu ďalší deň a ďalšie evanjelium, ktoré chce, aby si sa znovu zamyslel nad tým, v čom spočíva ľudská a teda aj tvoja veľkosť. Pros o dar obrátenia pre seba a pre svojich blízkych, a vedel si vidieť veci a ľudí okolo seba správne.

1. októbra Lk 9, 51-56

Zostúp hlbšie. Keď sa prichytíš na tom, že máš v sebe nechuť k niekomu, alebo k nejakej skupine ľudí, skús zostúpiť hlbšie. Hlbšie k svojim dôvodom. Možno objavíš, že tie dôvody sú naozaj hlúpe a vyrastajú zo zlých pohnútok. Aby si to mohol nechať tak a ísť ďalej, k dôležitejším veciam, ktoré potrebujú tvoju energiu.

30. septembra Lk 9, 46-50

Ježiš má úplne iné mierky veľkosti, než ako sú v nás prirodzene vyvinuté. Keď však nemyslíme o sebe, ale zamyslíme sa nad tým, akých chceme mať priateľov, kolegov, partnerov... , prichádzame na to, že k opravdivej ľudskej veľkosti vedie cesta malosti a Ježiš nám zjavuje pravdu o nás, keď hovorí: "Kto je medzi vami najmenší, ten je veľký".

29. septembra Lk 16, 19-31

Boháč nevidel a jeho bratia nepočúvajú. Bohatsvo a pohodlie otupujú naše zmysly. A preto na konci zaznieva konštatovanie: "Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Inými slovami, keď sme otupení, nepočúvame už nikoho. Preto otázkou, ktorú by sme si dnes mali položiť, je: kto je Lazárom pre bránou môjho domu? Koho konkrétne mám milovať? O koho sa mám postarať?

28. septembra Lc 9,43b-45

Toto dnešné evanjelium pokračuje Ježišovým, veľmi dôležitým, gestom. Budeme o ňom čítať v rámci pondelkovho evanjelia. Ježiš "vzal dieťa a postavil ho vedľa seba" so slovami: "kto je medzi vami najmenší ten je veľký". Že dieťa postavil vedľa seba znamená, že sa s ním porovnáva a tak hovorí, že Boh je v malosti. V tomto duchu príjmime dnešné Ježišovo povzbudenie: "Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“

27. septembra Lk 9, 18-22

Kto je pre teba Ježiš Kristus? Toto je otázka, ktorú dnes evanjelium znovu stavia pred teba. Od tvojej odpovede totiž závisí, ako prijímaš jeho spásonosné slovo.

26. septembra Lk 9, 7-9

Rozpaky, čiže istý druh nepokoja, môže mať rôzne príčiny. Ale to nie je až také dôležité. Dôležitejšie je čím skôr premeniť tento nepokoj na rozhodnú starostlivosť o konkrétne dobro. Napríklad aj prosbou k Bohu o poznanie jeho vôle a podobne.

25. septembra Lk 9, 1-6

Vieme, že náš život ako kresťanov je misiou. A k naplneniu tejto misie nepotrebujeme žiadne palice, mešce, zásoby, opory, stratégie, plány, financie, zariadenia, technológie... iba Ducha, ktorý má silu a moc nad všetkými zlými duchmi a lieči všetky neduhy.

24. septembra Lk 8, 19-21

Dnešné evanjelium nám znovu pripomína, že stretnutie s Ježišom, po ktorom túžime, sa neuskutočňuje ináč, ako cez Božie slovo, ktoré sa potrebujeme naučiť prijímať ako jeho učeníci.

23. septembra Lk 8, 16-18

Všetci dávame svedectvo toho, čo máme vnútri. Či už dobré, alebo zlé. Ako kresťania sme v krste boli povolaní byť svetlom pre iných. A preto je zásadné to, ako počúvame. Od prijatia Slova totiž závisí, čo môžeme dať iným.

22. septembra Lk 16, 1-13

Účty nášho života nestihneme nikdy vyrovnať. To sme my, taká je pravda o našej situácii pred Bohom. Existuje však spôsob ako sa zachrániť: odpísať z dlhov, upustiť z nárokov, uzavrieť účtovanie s našimi dĺžnikmi. Začni preto aj ty používať zverené dobrá podľa logiky tvojho Pána. Podľa nej je najdôležitejšie milosrdenstvo, nie peniaze ani žiaden iný druh zisku.

21. septembra Mt 9,9-13

Už si si vyprosil milosť vidieť svoju hriešnosť? Je to nevyhnutné, lebo Kristovo povolanie je pre hriešnikov, nie pre spravodlivých...

20. septembra Lk 8, 1-3

Ježiš od začiatku tvoril okolo seba spoločenstvo mužov, ale aj žien, s rôznymi úlohami. Toto je Cirkev. Cirkev teda máme na to, aby nám umožnila v spoločenstve s inými nasledovať Ježiša. Každý z tohto spoločenstva má pritom svoje vlastné meno a častokrát zvláštne skúsenosti za sebou...