10. decembra Mt 18, 12-14

Pán Boh nás hľadá ako pastier hľadá svoju stretenú ovcu. Neúnavne a so srdcom plným nádeje. Cirkev nám to v tomto čase adventu pripomína, aby sme začali dôverovať a vyšli na cestu obrátenia.

9. decembra Lk 1, 26-38

"Ja som už raz taký!" Takáto veta by z našich úst nemala nikdy výjsť. Povedz prinajhoršom, že áno, si považovaný za zúfalý prípad. Sv. Alžbeta z dnešného evanjelia bola beznádejný prípad, považovali ju za neplodnú... Aj ty môžeš mať rôzne problémy, nedostatky a hriechy, avšak nikdy sa s nimi nestotožňuj, lebo to neznamená, že Boh nemôže urobiť zázrak, a bude z teba nový človek!

8. decembra Mt 3, 1-12

Žiť z Prozreteľnosti ako Boží ľud na ceste cez púšť - toto je Boží zámer s tými, čo sa v neho učia veriť. Preto dnes znovu počujeme pozvanie k obráteniu: robte pokánie... Existujú totiž veci, ktorých sa potrebujeme zbaviť, lebo nás na našej ceste pripravujú o slobodu. A keď sa trochu poznáme, už vieme, že to musíme urobiť rázne. Skúsme teda nájsť odpoveď na otázku: ktoré veci na zahodenie viem nájsť vo svojom živote tento advent? Nech nám Duch Svätý pomôže uvidieť tieto malé zbytočnosti, a urobiť, čo treba, aby sme mohli lepšie kráčať po ceste do Božieho kráľovstva.

7. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Cez dnešné evanjelium k nám prichádza Ježišovo uistenie: máš moju milosť, máš moju moc, dám ti všetko, čo potrebuješ, aby si mohol odpovedať na výzvy, ktoré sú pred tebou. Len nezostaň na mieste, pohni sa. 

5. decembra Mt 7,21.24-27

Komu sa podobáš ty, múdremu alebo tomu druhému mužovi? Na akých základoch staviaš ty svoj život?

4. decembra Mt 15, 29-37

Pán prichádza a my sa učíme prijímať ho. Dnešná liturgia slova nám pripomína, že prijať ho môžeme, keď uzdravuje a cez skúsenosť rozmnoženia dobra.

3. decembra Lk 10, 21-24

Ježiš plesá vo svojom vnútri nad nami. Hovorí nám o svojej radosti a pozýva do nej, aby sme sa ňou nechali uniesť. Je to radosť z nášho života, z našej radosti a z nášho rozvoja.

2. decembra Mt 8, 5-11

Hlboká, pokorná viera, oslobodená od akéhokoľvek strachu. Toto vidíme u stotníka, ktorého nám dnešné evanjelium dáva za vzor v týchto prvých dňoch adventu. Ak totiž veríme, stačí nám jedno Božie slovo a náš život sa obnoví a stane sa znovu životom Božieho služobníka.

30. novembra Mt 4, 18-22

Pán Boh takto vstupuje do života človeka, bez toho, aby narušil jeho slobodu... Keď však my vystúpime z našej samoty a prijmeme jeho prítomnosť, začína jedinečné dobrodružstvo, obrovský kvalitatívny skok, akým je napríklad prechod od rybárčenia (od života z ruky do úst) k sprevádzaniu ľudí do nového života.

29. novembra Lk 21, 29-33

"Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane". Áno, aj v našom pokolení sa má uskutočniť všetko, čo nám ohlasuje blízkosť Božieho kráľovstva. Totiž, podobne ako na stromoch spoznávame znaky rôzných období, tak aj kresťanovi rôzne životné udalosti pripomínajú pozvanie do života pod Božím panovaním.

28. novembra Lk 21, 20-28

Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie... Určité sebavedomie je znakom zrelej viery. Vieru totiž ťažkosti neohrozujú, ale skúšajú a pomáhajú jej rásť.

27. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo". Rôzne veci sa nám v živote "stavajú". Všetky sú miestom zjavenia Božieho daru viery, ktorý v nás dozrieva a prináša plody.

26. novembra Lk 21, 5-11

V týchto dňoch sme pozývaní zamýšľať sa nad témou konca sveta. Okrem objektívneho konca sveta, exitujú aj naše osobné "konce sveta", keď prežívame priblíženie sa našej smrti, alebo nejaké významné krízy, keď sa nám rúcajú doterajšie hodnotové hierarchie. Učíme sa vtedy reagovať s vierou v Božiu prozreteľnosť, a vidieť v týchto "koncoch" medzníky nášho dozrievania k stále väčšej dôvere a slobode.