1. februára Mk 4, 35-41

"Vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi..." Táto okrajová poznámka v dnešnom evanjeliu, nám prezrádza veľmi veľa o tom, v čom spočíva život podľa viery. Vziať Ježiša na našej pozemskej plavbe "na druhý breh" nášho života so sebou a to "takého aký je", znamená stretávať ho každodenne v Božom slove a spoznávať ho. Aby sme si ho nevymýšľali, ale vlastne spoznávali. Nie je to jednoduché, lebo jeho prítomnosť je tichá a zdá sa, akoby nedbal, čo sa s nami deje.

31. januára Mk 4, 26-34

Nezrelosť stretávaných ľudí nás dokáže silne iritovať. Sami pritom vidíme, že sme veľakrát nezrelí. V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o zrelosti. Je dojímavé vedieť, že Boh ktorý ma stvoril a miluje, ma vedie k zrelosti, a že môžem s ním spolupracovať na tejto veci.

30. januára Mk 4, 21-25

Dnes je znovu reč o počúvaní. A Ježiš nás pozýva byť štedrý s Bohom. Kto je štedrý s Bohom, ten zakúsi jeho štedrosť.

29. januára Mk 4,1-20

Rozsievač Božieho Slova seje stále, aj dnes. Ale aké je tvoje počúvanie?

27. januára Mk 3, 22-30

Diabol nehovorí, že Boha niet. Diabol hovorí, že Boh je psychopat, že je ukrutný, lebo stvoril všetko, ale zakazuje nám si to užívať. Alebo tiež tvrdí, že je nevypočitateľný, že má ukryté pohnútky, ktoré nepoznáme. Toto hovorí diabol. Snaží sa ukázať nám Boha v chorobne pokrivenom zrkadle. A tak nás uzatvoriť do seba, pred stretnutím s Bohom - Láskou.

26. januára Mt 4, 12-23

Náš rozum je obrovský dar. Aj s týmto darom je však naša existencia nepreniknuteľnou temnotou. Božie slovo prichádza vlastne pre tento "ľud bývajúci v temnotách". Nech nám Duch Svätý prinesie milosť objaviť mimoriadnosť tohto Božieho svetla pre nás.

25. januára Mk 16, 15-18

Akože "hlásať evanjelium všetkému stvoreniu"? Ináč hladí svojho škrečka človek obrátený a zjednotený s Bohom, ináč človek obrátený na seba a nežijúci v jednote so svojim Stvoriteľom. Ježišové slová z dnešného evanjelia nám pripomínajú pôvodný Boží zámer s človekom a jeho miesto uprostred stvorenstva.

24. januára Mk 3, 13-19

Apoštoli, a ich nástupcovia, sú veľmi dôležití pre náš vzrast vo viere. Cirkev totiž nestojí na knihe, ale na apoštoloch - na odovzdávaní pokladu viery z úst do ucha, od srdca k srdcu. Preto tiež nevnímame Cirkev ako spoločenstvo ľudí s rovnakým záujmom, zhromaždených vôkol nejakej idey, ale ako spoločenstvo tých, ktorých si vyvolil Ježiš, a sú naplnení Duchom Svätým. Cez konkrétnych ľudí máme tak do činenia s tým istým slovom, ktoré vtedy vyslovil Ježiš na vrchu, keď povolal svojich prvých učeníkov.

23. januára Mk 3, 7-12

Keď sa ti v hlave náhle zjaví myšlienka, ktorá ťa oberá o vietor z plachiet, či hádže brvná pod nohy, alebo myšlienka, ktorá ťa vzďaľuje od Boha, spochybňuje tvoju hodnotu, oslabuje tvoju lásku, tvoju horlivosť, chuť rozvoja... vtedy si spomeň na to, že to nie sú hocijaké myšlienky, ale je za tým diabol, ktorý sa snaží nadviazať s tebou dialóg. Odpovedz na to svojim NIE! Rozhodne, prísne. To je spôsob, ktorý nás dnes učí Ježiš.

22. januára Mk 3, 1-6

V centre Božej pozornosti je človek. Ježiš chce človeka vrátiť do ústrednej pozície aj v našej pozornosti: "Staň si doprostriedku!" Spôsob, akým to robí, je veľmi konkrétny a trochu provokačný, no zároveň pekný. Mnohokrát skutočnosť hodnotíme z teoretických východísk, podľa všeobecných, už prijatých princípov. Ak však máme pred sebou konkrétneho človeka, náš pohľad na vec sa zásadne mení. A tak to má byť! Len nezabudnúť na konkrétneho človeka a jeho biedu...

21. januára Mk 2, 23-28

Každá stvorená vec a každá udalosť má svoj zmysel v dobre, ktorým je naše stretnutie s Bohom. Nemajú teda zmysel samé o sebe, ale v súvislosti s tým jediným stvorením, ktoré Boh chcel kvôli nemu samému, a po láske ktorého túži.

21. januára Mk 2, 23-28

Pán Boh naozaj nepotrebuje naše pôsty, ani modlitby, či slávenie liturgií a sviatkov. To všetko je pre človeka. Aby sme sa vnútorne prebudili. Lebo nikto sa neprebudí do živého vzťahu s Bohom myslením, uvažovaním, ale iba praxou - konkrétnym vstúpením do tohto vzťahu.

20. januára Mk 2, 18-22

Božia láska je ako mladé víno. Áno, takéto prirovnanie používa Ježiš v dnešnom evanjeliu. A aj z ostatných prirovnaní vyplýva, že Otec túži po tom, aby nás táto Božia láska, teda Duch Sväty, napĺňala radosťou a omladzovala. Stojí za to, kvôli tomu obetovať staré spôsoby života...