3. decembra Mk 13, 33-37

Začíname čas adventu, budeme sa učiť bdieť. To znamená žiť akoby pod ostražitým dozorom vrátnika - niekoho, kto striehne a kontroluje každého, kto sa približuje a chce vojsť. Aby už zdiaľky spoznal nášho Pána a mohli sme ho prijať ako treba, alebo aby stihol zavrieť, keď sa približuje náš nepriateľ, klamstvo, pokušenie, pochybnosť...

2. decembra Lk 21, 34-36

Normálne, prílišné jedenie a pitie obťažuje telo, tu sa však hovorí o srdci. Odporúča sa nám múdre používanie našich zmyslov, pretože
tie môžu zatemniť naše srdce. Naše srdce je zásadná vec. My máme žiť v súlade s našim srdcom, pretože tam hovorí Boh, tam - v hĺbke
nášho ja, sa ozýva Jeho hlas.

1. decembra Lk 21, 29-33

"Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane." Ježiš prorokuje o zničení Jeruzalema a rozohnaní Izraela, ktoré zažili ešte mnohí z jeho poslucháčov. A popritom hovorí o pučení Božieho kráľovstva. Koniec starého je znakom začiatku nového. 

30. novembra Mt 4, 18-22

"A urobím z vás rybárov ľudí." Ja. Nie vy sa nimi máte stať svojim úsilím, ale bude to moje dielo s vami...

29. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo." Všetky ťažkosti, skúšky a kríže nášho života majú toto predurčenie. Sú momentom svedectva, čiže zjavenia viery, ukrytej a pôsobiacej v našom vnútri.

28. novembra Lk 21, 5-11

"Dajte si pozor, aby vás nezviedli... Nechoďte za nimi! Neľakajte sa!... koniec nebude hneď.“ Čo máme robiť ako kresťania uprostred chaosu poloprávd, dezinformácii a strachu? Učiť sa hovoriť srdcom: Ježišu, dôverujem ti.

27. novembra Lk 21, 1-4

Nie veľké sumy peňazí, ale "všetko, čo máme, celé svoje živobytie", to je to, čo máme Bohu odovzdať ako obetu. Ak však Boh niečo od nás chce, tak nikdy preto, aby bral, ale aby dával, aby sme v sebe získali priestor na oveľa významnejšie dary...

25. novembra Lk 20, 27-40

Každé spoločenstvo predpokladá vieru v zmŕtvychvstanie a chápanie života ako poslania - žiť ako synovia zmŕtvystania a anjeli. Iba ak človek pochopí, že v manželstve, v reholi, v priateľskom vzťahu, nejde o to niekoho mať, nejak si svoj život usporiadať, atp., ale naučiť sa žiť ako poslaný, iba vtedy začne žiť svoje vzťahy naozaj zdravo, podľa Božieho projektu.

24. novembra Lk 19, 45-48

Lotrovský pelech? Čiže skrýša zlodejov. Aj takým sa môže stať naše srdce. A pritom určené stať sa miestom odkiaľ vychádza oslava a vďakyvzdávanie Pánovi. Dnes sme pozvaní prizrieť sa nášmu srdcu, a ak treba, prosiť Ježiša o jeho oslobodzujúcu návštevu.

23. novembra Lk 19, 41-44

„Keď zazrel mesto, plakal nad ním“. Plačúci Boh. V Ježišovi sa Boh stal človekom. Opravdivý Emmanuel – Boh s nami. Vo všetkom.

22. novembra Lk 19, 11-28

"Bál som sa ťa, lebo si prísny..." Strach je zlý radca. Boh Otec poslal svojho Syna vlastne preto, aby nás zbavil strachu. Pripomínaj si to vo chvíľach, keď sa ti zdá, že strach nad tebou víťazí a pros o stále väčšiu otvorenosť na Božie plány s tebou.

21. novembra Mt 12, 46-50

Ježiš „vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia“. Dobre počuješ! Lebo každý, kto plní vôľu Boha Otca, čiže počúva Krista, ktorého On poslal, je Ježišovi bratom i sestrou a stáva sa aj matkou.

20. novembra Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon okríka, aby si mlčal, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.