21. februára Mk 8, 27-33

A ty? Máš zmysel pre Božie veci? Pre prijatie utrpenia, zavrhnutia a smrti na ceste k zmŕtvychvstaniu. Ježiš odtrháva svojich učeníkov od vecí ľudských a oslobodzuje ich pre Božie. Každý deň aj nám k tomu dáva príležitosti.

20. februára Mk 8, 22-26

Keby sme sa vedeli pozrieť na celok dejín naších nerestí, možno by sme vedeli uvidieť, že dnes už o niečo menej sejú zla, že sa sila ich pôsobenia zmenšuje. Keby sme to dokázali uvidieť, mohli by sme byť Bohu vďačnejší, že nás uzdravuje. Postupne. Dovoľme mu konať tak, ako On považuje za najlepšie.

19. februára Mk 8, 14-21

Srdce Biblia chápe ako spôsob otvorenosti na svet, ako našu mentalitu, či spôsob prežívania skutočnosti. Srdce potichu rohovatie, tvrdne. Preto je potrebná každodenná porcia úprimnosti a pravdy, ktorá možno aj trochu zabolí. Iba tak môže srdce pulzovať živo, pravdou a láskou. 

18. februára Mk 8, 11-13

"Veru, hovorím vám: Toto pokolenie znamenie nedostane". Znamenia sa skončili. Je čas svedectva, dávania a prijímania, odovzdávania. Ježiš odišiel na druhý breh a je tu čas Cirkvi. Čakáš na znamenia a Boh ti dáva Cirkev.

17. februára Lk 6, 17. 20-26

Blahoslavení, ktorí teraz... Beda vám, čo teraz... Čo sa deje teraz v tvojom živote? Ak ti je ťažko, ak dolieha na teba nejaká nespravodlivosť, či dokonca nenávisť a podobne, si blahoslavený (tj. máš veľké šťastie), lebo máš tak pripravený sluch a môžeš konečne prijať slová Spasiteľa, ktorý prichádza kvôli tebe.

16. februára Mk 8, 1-10

Ježiš, hoci sa nachádza v situácii núdze a má k dispozícii len málo, predsalen začína od vďakyvzdávania. Velebí svojho Otca a náhle to "málo" sa stáva dostatkom pre mnohých. Ak nevnímaš, že máš za čo ďakovať, jednoducho vstúp do Ježišovho vďakyvzdávania. Takáto modlitba rozšíri tvoje srdce. A dobro sa bude rozlievať z tvojho srdca ako z plnej nádoby.

15. februára Mk 7, 31-37

Hluchonemý uprostred dekapolského kraja: človek neschopný komunikácie, uprostred najľudnatejšieho regiónu vtedajšieho sveta. Uprostred stretnutí, hlasov, skúseností, citov a informácii, a predsa bez účasti na tom všetkom. Uzdravenie z dnešného evanjelia je o tom, že Kristus prišiel, aby nám vrátil schopnosť mať účasť na bohatstve života. 

14. februára Mk 7, 24-30

Zdá sa, že túžba byť sám, schovať sa pred inými, nemusí byť je niečim egoistickým. Naopak, môže byť úplne legitímna, keďže aj Ježiš mával takéto túžby. Ako nám však ukazuje to isté evanjelium, Ježiš nebol otrokom svojej túžby: keď prišla neznáma žena, ktorá ho potrebovala, zanechal svoje pohodlie.

13. februára Mk 7, 14-23

Koľkokrát sa vyhovárame, že za náš hriech môže to alebo tamto. Nie, nikdy by k hriechu nedošlo, keby sa vonkajší impulz nestretol v nás s takou potrebou, slabosťou, rozochvením a nezrelosťou, ktoré vedú k nejakému hlúpemu, nespravodlivému a nezrelému skutku. Je to vec nášho srdca a nie vonkajších provokácií.

12. februára Mk 7, 1-13

Aký veľmi ľudský bol Ježiš! Asi takto zvolá nejeden človek, čo si vypočul dnešné evanjelium. Ľudskosť je vskutku charakteristikou veriaceho človeka. Kresťan žiari ľudskosťou. Pochválil ťa už niekto pre tvoju ľudskosť?

11. februára Mk 6, 53-56

Na obrubu odevu židia pripevňovali strapce, ktoré im mali pripomínať prikázania - Božie túžby voči nim. Ľudia sa chceli dotknúť tých Ježišových. Pochopiteľne, v nich nájdeme naše uzdravenie.

9. februára Mk 6, 30-34

Keď Ježiš videl zástupy "zľutoval sa nad nimi" a "začal ich učiť". Ako sa dívaš ty na "ovce bez pastiera", ktoré narušili tvoj plán o "pustom mieste" a "samote"?

8. februára Mk 6, 14-29

Čo si mám žiadať? - pýtame sa neraz vo svojom živote. Áno, je dôležité vedieť po čom túžiť a o čo prosiť. Sami to nevieme. Boh nám však dáva múdrych ľudí, ktorí nám to môžu pomôcť nájsť. Sú však aj hlúpi ľudia...