7. februára Mk 6, 7-13

Na ohlasovanie Evanjelia nie je potrebné vonkajšie vybavenie. Ono môže dokonca prekážať. Potrebné sú len dobré sandále, pretože naboso sa dlho nedá ísť a predlhá je cesta, ktorá vedie do ľudského srdca.

5. februára Mk 5, 21-43

“Vyšla z neho sila”, keď sa ho dotkla žena potrebujúca uzdravenie. Skús aj ty, dotknúť sa Ježiša s vierou. Aj tvoje životné rany prestanú krvácať.

4. februára Mk 5, 1-20

Ježiš oslobodil posadnutého, a ľudia “začali ho prosiť, aby odišiel z ich kraja”. Nepochopiteľné! S priatím Ježiša je spojená celková reorganizácia života. A do toho sa nikdy veľmi nehrnieme...

2. februára Lk 2, 22-40

Keď hľadáme sily na každodenné obetovanie sa Pánu Bohu, nezabúdajme, že On sa prv obetoval nám. On sa celý stal darom pre nás. No nie preto, žeby sme si to boli zaslúžili. Už samotná naša existencia je pre Neho radosťou. Radujme sa aj my z jeho prítomnosti, z jeho blízkosti a jeho sebadarovania.

1. februára Mk 4, 26-34

Hovoríme: som slabý, ale veď to je prirodzené; klamem zo strachu, ale to je tiež prirodzené... Presný opak je pravdou! Prirodzený je rast, svätosť, život. Ježiš, hovoriac o nadprirodzenom živote, o našom dozrievaní, o vzraste vo svätosti, používa obrazy z prírody. Tým naznačuje, že prirodzený je duchovný rast. A ľudský, morálny, duchovný úpadok je niečim proti našej prirodzenosti.

31. januára Mk 4, 21-25

Boh oslobodzuje od ilúzií. Ak si počul Dobrú zvesť a nič v tvojom živote sa nezmenilo, tak si v ilúzii. A preto „kto ma uši na počúvanie, nech počúva!“.

30. januára Mk 4, 1-20

Kvalita pôdy, do ktorej sa zasieva Božie slovo, závisí od nás. Je potrebné ju kypriť a zavlažovať pôsobením Ducha Svätého – vykladaním životných udalostí vo svetle viery, ktorú zvestuje a odovzdávaním na modlitbe.

29. januára Mk 3, 31-35

Pána Boha dojíma pohľad na tých všetkých, čo chcú počúvať jeho slovo. Pohľad na tých, čo mu v srdci hovoria: Pane, hovor, túžim počuť tvoje slová. Takýchto, Ježiš považuje za svojich najbližších...

28. januára Mk 3, 22-30

Nedostane odpustenie hriechov, „kto sa rúha Duchu Svätému“. Pane, chráň ma pred pochybnosťami o Tvojej milosti, o Tvojej milosrdnej láske, o Tvojom obetovaní sa za moje hriechy. Aby som sa nerúhal, Pane...

27. januára Lk 1, 1-4; 4, 14-21

"Dnes sa splnilo Písmo, ktoré ste práve počuli". Ježišove slová sú kľúčom k pochopeniu toho, akým spôsobom nám pomáha Božie slovo. Cez Božie slovo máme čítať náš dnešok. Nie je to tak, že my čítame Božie slovo, ale ono číta nás. Nie my vykladáme Písmo, ale Písmo vykladá nás...

26. januára Lk 10, 1-9

Pokoj je jeden z najväčších darov, ktoré dostávame. A keď uvažujeme o sebe ako o Kristových učeníkoch, je to vlastne pokoj, čo máme prinášať iným. Dobre je, na prahu každého dňa, vziať do svojich rúk tento dar pokoja, a obnoviť v sebe túžbu zaniesť ho všetkým, ktorých toho dňa stretneme. 

25. januára Mk 16, 15-18

Stretávame sa s otrávenými výčitkami na našu adresu, alebo s nejakou jedovatou žlčou... Ide o tie všetky vonkajšie nepriaznivé okolnosti, ktoré sa snažia preniknúť do nášho vnútra. No hoci sme takto uprostred množstva zahorknutých ľudí, hlboko otrávených jedom spochybňovania, nám to však vôbec nemusí škodiť. Ak budeme mať vnútorný protijed Kristovej milosti, ktorú sme prijali.

24. januára Mk 3, 7-12

Aj dnes ide za Ježišom "veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí". Tí ľudia sú všelijakí: horší aj lepší, ako-kto, a všeličo o nich píšu v novinách. Na koho sústrediš svoju pozornosť? Na nich a na ich skutkoch, alebo na skutkoch Ježiša?