16. decembra Mt 17, 10-13

"Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli". Bez obrátenia nie je možné vstúpiť do Božieho kráľovstva. Lebo naháňanie svojich predstáv končí fiaskom a niekedy aj tragédiami.

15. decembra Mt 11, 16-19

Dnešné Ježišové slová by sme mali čítať prudko, možno až s hnevom. Ježiš cituje názory niektorých svojich poslucháčov, tak ako to robíme niekedy my pri našich hádkach. Keď hovorí to podobenstvo o deťoch chce nami zatiasť: namiesto toho, aby ste sa úctivo zamysleli nad tým, čo hovorím, porovnávate ma s Jánom Krstiteľom a to v nepodstatných veciach; ide pritom o vážne veci a vážne rozhodnutia pred ktorými stojíte!

14. decembra Mt 11, 11-15

V nebeskom kráľovstve je každý veľkým. Je to opravdivá, trváca veľkosť. Kto totiž vníma svoj život ako miesto, kde nad všetkým panuje Boh, ten spoznáva Boha stále viac ako Otca a vníma, že sa v ňom obnovuje dôstojnosť Božieho dieťaťa. No udržať si takýto pohľad na svoj život chce ozajstnú odvahu...

13. decembra Mt 11, 28-30

"Príjemné jarmo a ľahké bremeno". Ak ťa Ježišove slová neposilňujú a neoslobodzujú, ak ti služba Cirkvi neprináša úľavu a občerstvenie, niečo nie je v poriadku. Ak byť kresťanom znamená pre teba záťaž, povinnosti, ťarchu a obmedzenie, tak niečo zásadné sa diablovi s tebou podarilo. Avšak slová Spasiteľa z dnešného evanjelia sú živé aj dnes a ty ich môžeš konečne prijať.

12. decembra Mt 18, 12-14

Ak bdieš v jednote s Bohom, tak udalosti, ktoré sa ťa dotýkajú, sa dotýkajú aj Jeho. A preto súciti s tebou. Ak sa vzdiališ, oklamaný falošnosťou sveta, On „sa vydá hľadať ťa“. Nájde ťa a privedie späť. Ak mu to dovolíš.

11. decembra Lk 5, 17-26

Hriech je príčinou vnútorného ochrnutia a teda všetci sme ním postihnutí. Ježiš uzdravuje ochrnutého, aby zjavil svoju moc odpúšťať. Človek je totiž povolaný učiť sa stále, neustále prechádzať k novým veciam. Odpustenie, na ktorom sa ako kresťania môžme oprieť, dostávame vlastne preto, aby sme deň po dni mohli zjavovať obdivuhodné Božie skutky s človekom.

10. decembra Mk 1, 1-8

Nový začiatok, čiže nový život neznamená vsadiť všetko na naše sily a podať výkon. Nie, nový začiatok znamená prijať Pána, ktorý prichádza a prináša ho so sebou. Nie výkon, ale púšť: naša prázdnota, naše stroskotania, naša krehkosť... nám umožňujú stretnúť a prijať "Mocnejšieho", ktorý svojho Ducha dáva pokorným.

9. decembra Mt 9, 35 – 10, 1. 5a. 6-8

Ten, kto žije svoj život ako odpoveď na Božie povolanie, je veľkým darom pre všetkých. Jeho život sa totiž stáva svedectvom o Bohu, o jeho daroch, či o pokoji, ktorý prináša viera. Je pritom jedno, či sme rodičmi, študentmi, rehoľníkmi alebo kňazmi. Nikoho o Bohu nemusíme presvedčovať, nikoho nemáme znásilňovať do vzťahu s ním. Boh nás však povoláva k spontánnemu svedectvu tým, že nám dal dary.

8. decembra Lk 1, 26-38

"Neboj sa..." Dnešný sviatok nám pripomína, aké veľké veci s nami robí dôvera v nášho Boha.

7. decembra Mt 7, 21. 24-27

Nie, Pane, Pane... Uskutočnené Božie slová sú meradlom opravdivej modlitby. Nič iné.

6. decembra Mt 15, 29-37

Nielen slovo, ale aj chlieb. Ježiš sa stará o celého človeka. Rovnováha medzi duchovným a telesným životom, alebo presnejšie nezanedbávanie aj druhej strany: okrem duchovného aj telesné, okrem telesného aj duchovné. O tom tiež, okrem iného, hovorí dnešné evanjelium sprevádzajúc ťa na adventnej ceste.

5. decembra Lk 10, 21-24

Zjavenie Božieho otcovstva, ktoré nám bolo dané skrze Ježiša Krista, prináša človeku spásu. Žijeme kvôli tomuto poznaniu. To je tajomstvo nad všetky tajomstvá. A naša účasť na ňom je dôvodom Božej radosti.

4.decembra Mt 8, 5-11

"Pane, povedz iba slovo". Áno, stačí jedno slovo a naše srdce môže zvonu slúžiť ako má. Bdieť znamená prosiť a čakať naň.