4. júla Mt 9, 9-13

V Ježišovom pohľade na mýtnika Matúša sa zrkadlí nie len odpustenie, ale aj dôvera. Boh nevyhľadáva dokonalých, ale tých, ktorí sú ochotní vstať a ísť za Ním — aj uprostred rozbitosti, hriechu, pochybností. Kristovo "Poď za mnou" zaznieva aj dnes, v každodennom chaose, kde sa často cítime nehodní. No práve tam nás Boh volá k vzťahu, nie k výkonu. Milosrdenstvo, nie obeta — to je skutočné stretnutie, ktoré premieňa.

3. júna Jn 20, 24-29

Nepokojní a zraniteľní ako apoštol Tomáš — takí sme, viac či menej, všetci. Náš Pán nás však hľadá, aby sa s nami stretol ako víťaz nad hriechom, a ponúka nám útočisko vo svojich ranách. Dokonca nám odhaľuje svoj bok, aby sme vstúpili do Jeho srdca a objavili istotu, že sme milovaní takí, akí sme. A preto: odvahu! Vo večeradle — teda v kresťanskom spoločenstve — sa môžeme naučiť kráčať vo viere, čiže opierajúc sa o skúsenosť Jeho lásky. A zakúsiť blaho, ktoré pochádza z viery.

2. júla Lk 1, 39-56

Stretnutie Alžbety s Máriou, je obrazom nášho stretnutia s Božím Synom prostredníctvom Cirkvi. Je to skúsenosť človeka, ktorý sa cíti nájdený, to jest poctený nezaslúženou návštevou svojho Pána, vďaka ktorej sa všetko v jeho živote mení, nadobúdajúc kontúry novosti. Samozrejme, na to je potrebné vidieť pod povrch každodennosti.

30. júna Mt 8, 18-22

Máš miesto, kde si vieš odpočinúť, kde môžeš skloniť hlavu? Nie miesto, kde môžeš vypnúť, a na všetko zabudnúť, ale kde si môžeš odpočinúť. Ježiš nám dnes pomáha toto miesto nájsť tam, kde On sám sklonil hlavu – na kríži nášho každodenného života. A dodáva: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych!“, pretože Jeho učeníkov minulosť neťaží, pretože všetko bolo vykúpené Jeho láskou na kríži. Kto prijal odpustenie, bol oslobodený od záťaží minulosti. Prijíma dôsledky minulosti, ale už nie sú pre neho záťažou, ktorá prekáža. A odpočíva, lebo konečne našiel miesto, kde môže skloniť hlavu.

29. júna Mt 16, 13-19

Na prvú Ježišovu otázku v dnešnom evanjeliu je možné dať akademickú a nábožensku odpoveď. Druhá však priamo mieri do nášho srdca a vyžaduje odpoveď, ktorá bude osobná. V tejto otázke sa láme naša identita aj budúcnosť. Pravé poznanie Boha totiž nie je výsledkom ľudského úsilia, ale darom – „to ti nezjavilo telo a krv, ale môj Otec“. Zároveň si pritom uvedomujeme, že viera nie je útek od reality, ale rozhodnutie: na čom postavím svoj život?

28. júna Lk 2, 41-52

„Čo si nám to urobil? S bolesťou sme ťa hľadali.“ Tieto slová nie sú výčitkou. Veď Máriu už predsa trochu poznáme. Tak ako sa pri zvestovaní pýtala anjela: „Ako sa to stane?“, nebolo to z pochybnosti, ale z túžby porozumieť konkrétnemu spôsobu, akým sa naplní Božia vôľa, aj v dnešnom evanjeliu Mária nevyčíta, ale prosí o pochopenie hlbšieho zmyslu udalosti, ktorá jej spôsobila bolesť. A Ježiš jej odpovedá zjavením svojho poslania a hlbokej jednoty s Otcom. Aj my často hľadáme – a neraz s bolesťou – zmysel toho, čo sa nám deje. Nech nám Mária vyprosí srdce upriamené na Božiu vôľu, aby sa v nás mohol vzmáhať nový život so svojou múdrosťou.

27. júna Lk 15, 3-7

Kristovo srdce bije pre nás – najmä pre stratených hriešnikov. A preto aj srdce Kristových učeníkov, ktorí zakúsili, aká je Božia láska, už nepočúva vo svojom vnútri hlas hriechu a odsúdenia, ale nachádza tam hlavne slová odpustenia, milosrdenstva a trpezlivosti. To ich potom vedie aj k tomu, že svojho brata či sestru hľadajú, berú na svoje plecia a úprimne sa radujú, keď sa tento stratený brat či sestra nájdu v pokání.

26. júna Mt 7, 21-29

Koľkokrát si už staval „dom na piesku“! Ambície, peniaze, prestíž, farizejská nábožnosť! Všetko to padlo, ak si zabudol na Ježiša. Čuduješ sa ešte?

25. júna Mt 7, 15-20

Čo je to za ovocie, podľa ktorého môžeme spoznať proroka? Veľká farnosť, množstvo lajkov, predaných knižiek? Nie, ide o ovocie, ktorého pôvodcom je Duch Svätý: pokoj, láskavosť, trpezlivosť, miernosť, čistota, čiže sebakontrola, atď. Ako hovorí sv. Pavol, sú to tí, čo križujú svoje telo s jeho žiadosťami. Križujú, čiže usmrcujú! Tí majú jednotu s inými aj v samote, ohlasujú aj mlčaním, sú oslávení aj v ponížení...

24. júna Lk 1, 57-66. 80

„Nie, bude sa volať Ján.“ Existujú ľudské plány, zásady a očakávania. Ale sú ešte aj Božie plány, zásady a očakávania. Vernosť voči tým Božím, vyvoláva síce u ľudí počudovanie, ale rozväzuje ústa i jazyk pre velebu Pána.

23. júna Mt 7, 1-5

Ježiš nás dnes pozýva k novému, nepokryteckému pohľadu na ľudí okolo nás: nesúďte! Ale odkiaľ vziať silu na takýto postoj? Najprv potrebuješ uvidieť, ako sa na teba pozerá On sám. Čiže: akou mierou ti meria Pán? Ako ťa súdi? Pozri sa na kríž, na Jeho roztiahnuté ramená, na dlane prebodnuté klincami...

21. júna Mt 6, 24-34

"Veď po tomto všetkom sa zháňajú pohania..." Po čom sa zháňaš a pre čo si ustarostený ty? To je dôležitá otázka na dnes. Sú to Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť, čo Pán Ježiš ukazuje ako každodennú ašpiráciu pre svojich učeníkov. Pozri sa dnes do svojho srdca, na svoje túžby či starosti, a prehodnoť svoje priority. 

20. júna Mt 6, 19-23

Kam smeruje tvoja túžba, tam smeruje aj tvoje srdce. Ježiš hovorí o poklade, ktorý neurčuje len to, čo máme, ale kým sa stávame. Ak investujeme do vecí pominuteľných, unaví nás ich strata. Ale ak sa učíme vidieť život Božím pohľadom, naše vnútro sa rozjasňuje. Svetlo nie je mimo nás – je v čistote nášho oka, teda v spôsobe, akým sa pozeráme na seba, druhých, svet.