11. septembra Lk 6, 27-38

Ježišove slová „milujte svojich nepriateľov“ sa zdajú nemožné. A predsa v nich odhaľuje tajomstvo srdca, ktoré je slobodné. Odpovedať láskou tam, kde by logika velila k pomste, je znamením, že už nežiješ iba zo seba, ale z Boha. Nejde o slabosť, ale o silu Ducha, ktorý premieňa tvoje vnútro. Milovať bez očakávania odplaty, žehnať tým, čo ti ubližujú – to je cesta k štedrosti srdca, ktoré vie, že všetko dostáva od Otca. Buď teda synom či dcérou Najvyššieho: odpusť, daj a uvidíš, že tvoj život bude plný prebytku.

10. septembra Lk 6, 20-26

Ježišove blahoslavenstvá sú ako zrkadlo, do ktorého sa dnes môžeš pozrieť. Čo je pre teba aktuálne zdrojom blaženosti a čo zdrojom smútku? Odpovedz si úprimne na túto otázku a porovnaj svoju odpoveď z tým, čo vidíš v Ježišových slovách.

9. septembra Lk 6, 12-19

V dnešnom evanjeliu dostávame zoznam mien učeníkov, ktorých si Ježiš vyvolil za svojich najbližších. Nikdy by sme o existencii týchto bezvýznamných ľudí zo Zapadákova ani netušili, keby nebolo tohto vyvolenia a keby oni v toto vyvolenie sami neuverili. Čo mieniš urobiť ty so svojim vyvolením?

8. septembra Mt 1, 1-16. 18-23

S radosťou a vďakou slávime dnes narodenniny Panny Márie, lebo aj náš rodokmeň našiel svoje naplnenie v milosrdenstve, ktoré sa ukázalo v blaženom lone Panny Márie, našej matky. V tom, kto príjíma ohlasovanie Cirkvi, sa prijaté Božie slovo spája s jeho telom, a robí z neho Božie dieťa. Naše naplnenie a šťastie závisia teda od spojenia týchto dvoch prirodzeností v nás, a presnejšie, od toho, či sa v našom tele ukazuje nadprirodzená láska, ktorá nás uschopňuje milovať prekračujúc hranice ľudskej prirodzenosti. A preto sa nestačí narodiť - potrebujeme sa znovuzrodiť v milosrdnom lone Cirkvi.

7. septembra Lk 14, 25-33

Mať v nenávisti svojich blížnych a dokonca svoj život? Ak to náš Pán a Spasiteľ formuluje takto radikálne, určite pôjde o veľmi vážnu vec. O vec života, vlastne! Vážny rez v našich citových vzťahoch a rozhodné prijatie všetkého toho, čo nás križuje, je súčasťou prepočtu, ktorý potrebujeme vykonať než sa pustíme do boja, akým je kresťanský život. Neboli sme totiž povolaní ku kozmetickým zmenám, ale k novému narodeniu, nie k priemernosti, ale k mimoriadnosti.

6. septembra Lk 6, 1-5

Ježiš hovorí: „Syn človeka je pánom aj nad sobotou.“ To znamená, že Boh nie je dozorcom, ktorý nás sleduje, či všetko plníme do detailov, ale darcom slobody, ktorý dal zákon v službe životu. Aj ty si možno niekedy uväznený vo vlastných pravidlách, strachoch či predstavách, že musíš všetko zvládnuť dokonale. Ale "sobota" bola daná človeku, nie človek "sobote". Život nie je o otročení litere, ale o vzťahu s Kristom, ktorý dáva zmysel všetkému. Ak sa necháš viesť jeho prítomnosťou a dovolíš mu byť skutočným Pánom tvojho života, aj tvoje „soboty“ budú miestom skutočného odpočinku a slobody, v ktorom sa obnovíš zvnútra.

4. septembra Lk 5, 1-11

Šimon dostáva pri svojom povolaní dvojdielny príkaz: "zatiahni na hlbinu" a "spustite siete na lov". Rovnaký príkaz dostávajú všetci povolaní: aj zostupovať do hĺbky aj oslovovať široko všetkých. A to nie kvôli impozantným výsledkom, ale pre skúsenosť vlastnej hriešnosti a Božej milosti, ktorá vstúpila do nášho života.

3. septembra Lk 4, 38-44

Nie, ty si zaslúžiš niečo iné! Ty sa nesmieš nechávať takto využívať! Nie, ty máš právo na čas pre seba! A tak podobne. Horúčka Petrovej testinej je obrazom našej neschopnosti slúžiť, ku ktorej nás privádza diabol takýmito klamstvami. Darí sa mu to pre naše sklamanie z toho, že nie sme, akými by sme chceli byť. Ježiš nás však nenecháva v tejto situácii - prichádza k nám a dvíha nás všemohúcnosťou svojej lásky. Odpúšťa nám hriechy a obnovuje v nás chuť slúžiť: manželovi či manželke, deťom, tým, ktorých máme okolo seba. Vskutku, opravdivé šťastie je môcť slúžiť iným - ako Ježiš.

2. septembra Lk 4, 31-37

Čo z toho, ak vieme veľa o Bohu, ak ho pritom v srdci podozrievame, že nám nechce dobre?! Treba umlčiavať tieto bludy v sebe. S pomocou pravdy Božieho slova. Ježišovo slovo má totiž v sebe moc umlčať klamstvo a oslobodiť nás pre úplnú dôveru voči Otcovi.

31. augusta Lk 14, 1. 7-14

Aké je moje miesto v tomto svete, v tomto spoločenstve? Kým som v očiach tých druhých? Aký som dôležitý? Toto sú otázky, kvôli ktorým sa ľudia dokážu veľmi trápiť, rodiny sa rozpadávajú a pracoviská sa stávajú peklom. Dôležité je však len to, kým som v očiach toho, kto rozdeľuje miesta na nebeskej hostine.

30. augusta Mt 25, 14-30

Talent bola obrovská suma, nepredstaviteľný kapitál, s ktorým človek neprišiel do styku za celý život. S takýmto nepredstaviteľne cenným kapitálom máme do činenia, keď hovoríme o daroch, ktoré každému osobitne zveril Pán - s darom života, zdravia, času, vzťahov, schopností, príležitosti, povolania... Ježiš nám tak ukazuje, že nikdy nebudeme schopní vrátiť, čo sme dostali a vôbec, že vo vzťahu s Bohom ide o niečo iné – jeho dary sme dostali, aby sme sa nimi delili! No na to, aby si vyšiel z paralyzujúcej logiky "spravodlivosti", a začal byť naozaj užitočným, čiže dobrým a verným sluhom v duchu tohto podobenstva, potrebuješ nie báť sa, ale žasnúť, že si adresátom Pánovej dôvery a zaskakujúcej štedrosti.

29. augusta Mk 6, 17-29

Kto miluje, nemlčí, hovorí pravdu. A pravda je, že hriech škodí a je proti našej prirodzenosti, nie naopak. Čo nám neškodí a je podľa našej prirodzenosti to je žiť v pravde.

28. augusta Mt 24, 42-51

Ježiš nás varuje: „Bdejte, lebo neviete, v ktorý deň príde Pán.“ Ide o viac než o strach z poslednej hodiny — je to pozvanie žiť prítomnosť ako dar. Každý okamih môže byť miestom stretnutia s Bohom. Keď žijeme v bdelosti, nie sme paralyzovaní obavami, ale otvorení láske, ktorá sa môže zjaviť kedykoľvek, aj v nečakaných podobách. Byť pripravený neznamená mať všetko pod kontrolou, ale žiť tak, aby si v každom čase mohol povedať: Pane, tu som, čakám ťa.