6. septembra Mk 7, 31-37

Aj medzi kresťanmi je rozšírená hluchota, o ktorej hovorí dnešné evanjelium. Počúvajú a nepočujú. A stáva sa to aj takým, čo sa veľmi snažia zmeniť to. Z takejto hluchoty nás totiž môže vylieči len Pán osobne. "On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší..." - deje sa to pri veľmi osobnom stretnutí s ním.

5. septembra Lk 6, 1-5

Sú medzi kresťanmi aj takí, ktorí stále uvažujú nad tým, čo sa smie a čo sa nesmie. Ježiš nechce, aby toto bolo pre nás najdôležitejšie. Chce, aby sme sa sústredili na vnútornú premenu a tam sa mu stále viac podobali. Ak sa láska stane našim vnútorným princípom, prestanú byť pre nás potrebné otázky, čo je dovolené a čo nie.

4. septembra Lk 5, 33-39

Nedá sa zopnúť minulosť s budúcnosťou. Ani sa o to nepokúšajme, lebo to nemá zmysel. Minulosť je na to, aby sme sa z nej poučili, a potom sa jej vzdali - raz a navždy. Budúcnosť tvoríme v prítomnosti.

3. septembra Lk 5, 1-11

"...ale na tvoje slovo spustím siete". Majme dnes pred očami svätého Petra, a učme sa od neho robiť veci nielen na základe našich skúsenosti - tie môžu byť vskutku mizerné, ale na základe Božieho slova. Boh v nás vidí potenciál, o ktorom my netušíme.

2. septembra Lk 4, 38-44

Ak budeme od Ježiša čakať len zázraky, tak sa môže stať, že nás opustí. To však len preto, aby sme začali chcieť viac, aby sme začali chcieť počúvať Dobrú Zvesť. To totiž potrebuje nadovšetko.

1. septembra Lk 4, 31-37

Diabol klame. Aj v tých jeho slovách citovaných v dnešnom evanjeliu to robí veľmi prefíkane. Mieša pravdu s pichľavým podozrením - jedným dychom hovoriac: "viem kto si: Boží Svätý" aj "Čo ťa do nás?!". To je jeho taktika. Mali by sme ju spoznávať vo vnuknutiach, ktoré nám ticho podsúva.

31. augusta Lk 4, 16-30

Prišiel, aby "chudobným hlásal evanjelium, prepustenie zajatým, slepým, že budú vidieť, oslobodenie utláčaným..." Na prijatie Ježišových darov je však potrebná viera. Pán Boh totiž rešpektuje našu slobodu, nikomu nič nenanucuje. Len v živote tých, čo sa mu naučili dôverovať, môže vykonať zázraky. Keď chceme Boha z nášho života vyhodiť, on sa od nás vzďaľuje, no neprestáva pozývať k sebe.

30. augusta Mk 7, 1-8. 14-15. 21-23

Naozaj veľmi dlho nám trvá, kým prijímeme tútu pravdu, že "z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, cudzoložstvá, chamtivosť, zlomyseľnosť, klamstvo, necudnosť, závisť, rúhanie, pýcha, hlúposť". Záležitosti srdca sú najdôležitejšie. Kedy začneme vážne bdieť nad našim srdcom?!

29. augusta Mk 6, 17-29

Hriech, aj ten najmenší, vyvoláva reťazovú reakciu - ťahá za sebou ďalšie. Mali by sme si preto dávať pozor nielen na ťažké hriechy. A v podstate malých či ľahkých hriechov niet, sú to tak naozaj ťažké hriechy, no ešte nedorástli, ešte len dospievajú.

28. augusta Mt 25, 1-13

V určitých veciach nás nik nezastúpi. Nie je možné zobrať si oleja z lampy druhého, každý sa musí sám vybrať za jeho predavačmi - ísť k služobníkom Cirkvi a konať skutky obrátenia. Celý kresťanský život je bdenie: čakanie na Ženícha v tme prežiarenej lampami zažatými Cirkvou.

27. augusta Mt 24, 42-51

Sme vystavení pokušeniu myslieť si: "Môj Pán voľajako nejde". Naše srdce musí prejsť cez toto pokušenie a tak sa očistiť, to jest byť pripravení stále prijať ho. Je teda pre nás veľmi dobré, že nevieme v akú hodinu príde.

26. augusta Mt 23, 27-32

Farizeizmus, čiže pokrytectvo, je veľkým nebezpečenstvom pre naše duše. Preto Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí tak tvrdo. Ak je totiž človek presvedčený o svojej spravodlivosti, necíti potrebu premeny a prijíma milosti nadarmo. Pred takýmto postojom je potrebné mať sa dobre napozore, viac ako pred akoukoľvek prírodnou katastrófou. 

25. augusta Mt 23, 23-26

"Slepý farizej, vyčisti čašu najprv znútra". Počul si? Už neodkladaj ten úprimný rozhovor s Pánom do budúcna a obráť sa! Pán chce "spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť", nie tvoje "desiatky".