8. februára Mk 1, 29-39

Naša horúčka, naša únava a nenaplnenie, sú miestom, kam prichádza Pán so svojou mocou. Uprostred našej biedy, našich chorôb môžeme mať skúsenosť s mocou nášho Pána, ktorý uzdravuje. Prestaňme s našou životnou „horúčkou“ bojovať a začnime o nej uvažovať ako o predslove, ako o niečom, čo nám môže pomôcť stretnúť Pána.

7. februára Mk 6, 30-34

Zástup videl Ježiša a učeníkov „odchádzať, a dovtípili sa kam.“ A ty sa vieš dovtípiť kde dnes nájdeš Ježiša a jeho učeníkov?

6. februára Mk 6, 14-29

Keď Herodes Jána počúval, „býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.“ Samotné výčitky svedomia sú nanič. Od človeka, ktorý má výčitky svedomia ku človeku, ktorý je dobrý je ďaleko. Výčitky svedomia sú totiž len východiskovým bodom. Mali by sme ich prijímať vždy vďačne, a potom vykročiť za zmenou.  

5. februára Mk 6, 7-13

Na ohlasovanie Evanjelia nie je potrebné vonkajšie vybavenie. Ono môže dokonca prekážať. Potrebné sú len dobré sandále, pretože naboso sa dlho nedá ísť a predlhá je cesta, ktorá vedie do ľudského srdca.

4. februára Mk 6, 1-6

Tesár, ktorý robí zázraky? Ťažká predstava; buď jedno, alebo druhé... Spochybňovanie je najistejším spôsobom, ako Bohu nedovoliť prejaviť sa v našom živote s mocou. Preto, uznajme, že Ježiš je viac ako tesár, a budeme môcť prijať život, ktorý On vie darovať. 

3. februára Mk 5,21-43

Aj keď máš pocit, že si len jeden Nikto v dave, Ježiš o tebe vie a môžeš sa ho dotknúť vierou. Koľkí prichádzajú do chrámu každý deň, a koľkí sa ho naozaj dotýkajú tak, že z neho vychádza sila?

2. februára Lk 2,22-40

Keď hľadáme sily na každodenné obetovanie sa Pánu Bohu, nezabúdajme, že On sa prvý obetoval nám. On sa celý stal darom pre nás. No nie preto, žeby sme si to boli zaslúžili. Už samotná naša existencia je pre Neho radosťou. Radujme sa aj my z jeho prítomnosti, z jeho blízkosti, s jeho sebadarovania.

1. februára Mk 1,21-28

Zlý duch vie, že kam prichádza Ježiš, tam sa pre neho všetko skončilo. Neboj sa žiť v Božej prítomnosti. Opakuj strelné modlitby, zastavuj sa v kostole, prežehnávaj pred krížom a sochami svätých. To nie je devótnosť, patrí to k praktizovaniu viery.

31. januára Mk 4, 35-41

A ty, „čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“

30. januára Mk 4,26-34

„Zem sama od seba prináša úrodu“, „či človek spí alebo vstáva, v noci či vo dne, semeno klíči a rastie a on ani o tom nevie“. Prijímať Ježišovo slovo je úžasné dobrodružstvo –skúsenosť Božej moci.  

29. januára Mk 4,21-25

Ľahkovážne hodnotenie a vydávanie súdov je zhubné. „Akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám, ba ešte sa vám pridá“.

28. januára Mk 4,1-20

Kvalita pôdy, do ktorej sa zasieva Božie slovo, závisí od nás. Je potrebné ju kypriť a zavlažovať pôsobením Ducha Svätého – vykladaním životných udalostí vo svetle viery, ktorú zvestuje a odovzdávaním na modlitbe.

27. januára Mk 3,31-35

„Kto plní Božiu vôľu“ patrí do Ježišovej rodiny, k jeho najbližším. Sadni si k Ježišovým nohám a počúvaj – to je vôľa Otca. Tam dostaneš všetko, čo potrebuješ.