24. januára Mk 3, 31-35

"Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra i matka." K tomuto slovu patrí to, ktoré nachádzame na inom mieste: "Vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život."

23. januára Mk 3, 22-30

Nedostane odpustenie hriechov, „kto sa rúha Duchu Svätému“. Preto prosme Pána, aby nás nikdy nepreniklo presvedčenie, že sa už od Ježiša nepotrebujeme učiť, že už sme v poriadku a že sa nemusíme otvárať na nič nové. Spochybňovať Ježišovu autoritu je totiž rovnaké ako rúhať sa Bohu - rovnako nás to oddeľuje od Života. 

22. januára Mt 4, 12-23

Spomeň si dnes na všetky tie prekliate momenty svojho života, ktoré vyvolávajú v tebe otázku: kde bol vtedy Boh? Všetci máme také momenty. Avšak vďaka tomu, že veríme, že sme pokrstení, že túžime byť s Kristom, môžeme tiež povedať, že tieto momenty sú súčasťou mozaiky, z ktorej Boh skladá v našom živote oslávený kríž. Áno, sme "ľudom bývajúcim v temnotách", no z Božej milosti "zažiarilo nám veľké svetlo", večné, nepremožiteľné!

21. januára Mk 3, 20-21

Jeho príbuzní hovorili: Pomiatol sa... Možno aj tvoji príbuzní hovoria niečo podobné, keď vidia, že prijímaš do svojho života ďalšie dieťa, že dávaš v nedeľu prednosť sv. omši pred nákupmi, keď počujú, že si znovu odpustil nejakú nespravodlivosť, a podobne. Neboj sa, nasleduj svojho Učiteľa. 

20. januára Mk 3, 13-19

"...a Judáša Iškariotského, ktorý ho potom zradil" - týmito slovami končí dnešné evanjelium, ktoré opisuje povolanie Ježišových najbližších učeníkov, tých "ktorých sám chcel". Tieň budúcej zrady padá na celé toto evanjelium... V našich rozhodnutia tiež musíme počítať so zradou, s krehkosťou a hriechom svojich najbližších. Nech nás to neľaká, naopak, nech nám to pomôže kráčať po zvolenej ceste s pokojom, ktorý bol v Ježišovom srdci.

19. januára Mk 3, 7-12

„Povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku“. Odtiaľ, z loďky, čiže z Cirkvi, živý Ježiš učí aj dnes tých, ktorí k nemu prichádzajú zo všetkých vzdialených miest...

18. januára Mk 3, 1-6

Ježiš nám v dnešnom evanjeliu pripomína, že my dokážeme kvôli našim "sobotám", čiže kvôli našim zásadam a zvyklostiam obetovať aj zdravie či dokonca život. Tých druhých, samozrejme. Ak sa to u seba nenaučíme spozorovať a zbavovať sa toho, hrozí, že raz v našej pýche zavrhneme, podobne ako farizeji, samotného Spasiteľa.

17. januára Mk 2, 23-28

Dnes sme pozvaní znovu premyslieť to, čo sv. Augustín vyjadril slovami: "Miluj a rob, čo chceš!". Všetko v tomto živote máme preto, aby sme sa naučili láske a slobode.

16. januára Mk 2, 18-22

Viera v Ježiša Krista nie je záplatou na náš starý život, ani slabá náhrada za víno, ktoré sa minulo. Je to nový život a Božia sila, ktorá buď obsiahne celý náš život, alebo nie je tým, čím je. 

15. januára Jn 1, 29-34

Ani leva, ani vlka, nasledujeme baránka. Tichého a bezbranného. Ježiša Krista, ktorý sa nevzpieral, keď ho nespravodlivo odsúdili a zabili. Čo to konkrétne znamená dnes pre teba ako kresťana, čiže človeka pokrsteného, ponoreného do jeho smrti?

14. januára Mk 2, 13-17

Prísť na to, že si chorý a hriešnik, nie je vôbec také ľahké, ako sa zdá. Ale len stretnutie s touto pravdou umožňuje prijať Spasiteľa a jeho povolanie.

13. januára Mk 2, 1-12

Ten ochrnutý aj jeho štyria priatelia pravdepodobne čakali, že Ježiš jednoducho vykoná zázrak, no On zaskakuje všetkých vetou: „Synu, odpúšťajú sa ti hriechy.“ My tiež čakáme od Spasiteľa rôzne veci, ale Boh má pre nás predovšetkým dar odpustenia hriechov. To je totiž ten najväčší problém človeka. Nie ochrnuté nohy, nefunkčný zrak, ani epileptické záchvaty a podobne.

12. januára Mk 1, 40-45

Nielen očistenie, ale aj podriadenosť, chce Pán, aby boli v nás. Tak sme boli totiž Bohom vymyslení od počiatku a toto Ježiš prišiel v nás obnoviť. Častokrát sa však stáva, že očistenie od neho prijímame, no podriadenosť odmietame. A Ježiš potom už nemôže konať v našom živote, ako by chcel...