20. septembra Lk 7, 36-50

Žena kľačiaca pri Ježišových nohách, „bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom”. Na dôkaz vďačnosti dostala odpustenie hriechov. Čo je krajšie: sebaistý farizej, či hriešnik vyznávajúci pravdu?

19. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávanie sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

13. septembra Lk 6, 27-38

Dávaj! Dávaj, znovu a znovu, to najlepšie, čo máš v sebe. A odhalíš v sebe nevyčerpateľný prameň dobra. Dávaj, lebo i tak nedávaš zo svojho...

12. septembra Lk 6, 20-26

Na začiatku dnešného evanjelia o blahoslavenstvách a bedách Ježiš uprel oči na svojich učeníkov. Len vo svetle týchto upretých očí môžme uvidieť význam jeho vznešených slov, plných ťažkých nárokov...

11. septembra Lk 6, 12-19

Keď ideme vykonať dôležité rozhodnutie hľadáme pomoc, dobrú radu. Ježiš „vyšiel na vrch modliť sa“. Potom sa rozhodol. Náš život je vždy v Božích rukách.

10. septembra Lk 6, 6-11

Toto dnešné evanjelium má v sebe prísľub - lebo, ak je Ježiš v nás, tak nám dáva tú istú vnútornú nezávislosť na názoroch a úsudkoch, ktoré sa nás snažia ochromiť, aká bolo v ňom. 

6. septembra Lk 5, 1-11

Napriek zástupom Ježiš venuje svoju pozornosť jednotlivcovi. Tak to je u neho vždy: hoci sa na neho tlačí množstvo ľudí, On koná s nami úžasne jednotlivo. Nie je to dojímavé, že Boh vo svojej láske chce získať moju pozornosť, moju odpoveď, moju lásku a odovzdanie?!

5. septembra Lk 4, 38-44

Čo na tom, že ovládaš teóriu? Možno ťa to len odďaľuje od praxe... Ježiš zakazoval hovoriť o sebe, že je Mesiáš. To platí aj pre dnešok: nechce, aby si to vedel, chce aby si ho nasledoval.

4. septembra Lk 4, 31-37

Voči takým démonom, ako sú pýcha, arogancia, či pocit nadradenosti, je Ježiš surový, lebo vie, že takto vo mne rastie akési veľké jedovaté zviera, ktoré dokáže zakrátko anektovať celú moju osobu, moje zmýšľanie a slobodu. A potom sa stáva kolosom šľapajúcim po iných. Pýcha je tragická a preto je k nej Ježiš nemilosrdný. Láskavý je voči mojim zraneniam a slabostiam. Tam prichádza liečiť a dvíhať.

3. septembra Lk 4, 16-30

Prišiel, aby "chudobným hlásal evanjelium, prepustenie zajatým, slepým, že budú vidieť, oslobodenie utláčaným..." Na prijatie Ježišových darov je však potrebná viera. Pán Boh totiž rešpektuje našu slobodu, nikomu nič nenanucuje. Len v živote tých, čo sa mu naučili dôverovať, môže vykonať zázraky. Keď chceme Boha z nášho života vyhodiť, on sa od nás vzďaľuje, no neprestáva pozývať k sebe.

1. septembra Mt 25, 14-30

Ako často sa podobáme na zlého a lenivého sluhu!? Namiesto zaoberania sa našimi talentami, zaoberáme sa našimi hriechmi, našou neschopnosťou, ukrývame svoje talenty a rozmýšľame nad tým, ako byť v poriadku pred Bohom. Naozaj, malo by byť Božou vôľou, aby sme mu vrátili všetko presne ako sme dostali!? Naopak, jeho radosť je v našom rozvoji.

28. augusta Mt 23, 23-26

Aj v našom duchovnom živote sú mŕtve body, čosi čo nevidíme. A preto potrebujeme stretnutia s Ježišom v pravde, aby mi On ukázal to, čo ja nevidím. Je to veľmi dôležitá vec a Ježiš má túto moc.

27. augusta Mt 23, 13. 15-22

V biblickom chápaní slepec nie je ten, kto nevidí, ale ten, kto si túto vec nevie priznať. Nevidíme totiž všetci: ani nevieme kedy a pripíšeme niekomu niečo, čo si ani len nemyslel; alebo že si nevšimnem svoje vlastné úmysly. Kto však s pomocou Ducha Svätého uznáva svoju slepotu, začína vidieť niečo z pravdy o sebe.