29. októbra Lk 13, 10-17

Aké vnútorné zhrbenie máš v sebe? Čo ti nedovoľuje sa vyrovnať? Čo ťa núti skláňať sa k zemi? A teda: čo protirečí tvojej dôstojnosti? Ježiš je vždy, mimo akýchkoľvek náboženských šablón, pripravený predovšetkým pomôcť ti, aby si sa vnútorne vyrovnal, to jest aby sa obnovil váš vzťah - jeho blízkosť s tebou. Aby si takto, ako vyrovnaný človek, mohol prijímať jeho ďalšie dary.

25. októbra Lk 12, 49-53

Duchovný život nie je stálym zdokonaľovaním sa v unikaní pred napätiami, pred rozpormi. Od kedy je svet svetom žiaden človek nebol ušetrený boja, ktorý prebieha medzi starým a novým, medzi zlým a dobrým, medzi dobrým a ešte lepším človekom v našom vnútri. Kristus prišiel, aby vstúpil do tohto boja so svojim svetlom a so svojou posilou.

24. októbra Lk 12, 39-48

"Ten sluha si v srdci povedal: ‚Môj pán voľajako nejde,‘..." Zmeny našich postojov začínajú v našom srdci. Preto je tak dôležité nad ním bdieť a tam sa zjednocovať s vôľou nášho nebeského Otca.

23. októbra Lk 12, 35-38

Usadiť sa a nájsť si pohodlné miestečko, teplé, bezpečné... To je tendencia v každom z nás, ktorá silne vplýva na naše rozhodnutia, skutky a vzťahy. Preto byť kresťanom znamená neusadzovať sa, bdieť.

22. október Lk 12,13-21

Ježiš nás dnes upozorňuje. Dávajte si pozor: existuje v nás chamtivosť a veľakrát ju nevidíme, ba popierame. A to je problém. Lebo kladieme svoje kroky na niečo, čo mená stabilitu. Život človeka totiž nezávisí od toho, čo má! 

19. októbra Lk 12, 1-7

Nevyznaný hriech nás vnútorne rujnuje. Preto neukrývaj v sebe svoju nezrelosť či nejaké zlo. Čím viac ho ukrývaš, tým viac ťa ničí. Vyznaj to tomu, ktorý mám moc vrátiť ťa pravde a obnoviť tvoju dôstojnosť. 

18. októbra Lk 10, 1-9

Je dobré začať deň obnovujúc vedomie, že nám bol Ježišom udelený jedinečný druh pokoja. Pretože počas dňa budeme stretávať mnohých, ku ktorým nás Pán posiela a pokoj je prvým darom, ktorý im máme zaniesť. 

17. októbra Lk 11, 42-46

"Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš..." Ak sa stretávame s tvrdeniami, ktoré nás urážajú, najdôležitejšia otázka je, či sú pravdivé, alebo nie. Pretože ak sú pravdivé, tak sú pravdivé; a ak nie sú pravdivé, tak jednoducho pravdivé nie sú. To je najdôležitejšie a nie kategória: ubližuje mi to, alebo nie, zraňuje ma to, alebo nezraňuje. Ak to nie je pravda, možeš pokojne ísť ďalej a slobodne konať dobro.

16. októbra Lk 11, 37-41

Najlepší spisom spôsob vnútorného poistenia? Všetko, čo je v tebe daj na almužnu, čiže daj to Bohu a druhému človeku. Úprimne, so všetkými deficitmi, nezrelosťou... To ťa najviac očistí: láska ťa najlepšie očistí!

13. októbra Lk 11, 27-28

Blahoslavení, čiže šťastní a múdri sú tí, čo konkrétne siahajú po bohatstve Božieho slova.

12. októbra Lk 11, 15-26

Nie, nemýľme sa, Ježiš človeka naozaj oslobodzuje od zla, zjednocuje naše spoločenstvá a napĺňa nás pokojom a istotou. Človek bol totiž stvorený preto, aby sa stal miestom, kde prebýva Duch Boží. Kto však nespolupracuje s Božím Synom, nie je prázdny, nie je územím nikoho - neutrálny stav neexistuje. To len človek nevníma svoj úpadok a že v ňom vládnu zlí duchovia.

11. októbra Lk 11, 5-13

Pre ľudí na Blízkom Východe je odmietnutie človeka, ktorého sused prosí o pomoc s prijatím hosťa, nepredstaviteľné. Skrátka, také niečo sa nerobí. Ježiš teda akoby nám chcel povedať: ty si fakt myslíš, že Boh je lakomý?! Že je lakomcom, ktorý odmieta tvoju prosbu konať s tebou ako priateľ?! Naopak, Ježiš nás chce presvedčiť, že Boh sa skôr podobá žobrákovi, ktorý ťa prosí o to, aby si sa začal modliť a zatúžil zakúsiť jeho pomoc.

10. októbra Lk 11, 1-4

Ak sa dnes ocitneš v nejakej ťažšej situáci, skús sa zastaviť a vypovedz nahlas slová Pánovej modlitby, ktorú predsa poznáš naspamäť. Počúvaj pritom vypovedané slová, jedno za druhým, a všimni si, či na niektoré z nich reaguje tvoje srce. Potom to skús pri ďalšej podobnej situácii.