25. mája Jn 16, 29-33

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že si o našej viere robíme ilúzie. Nebojme sa priznať si slabosť vo viere. Nezvaľujme vinu za to na iných. Ježiš totiž hovorí: ja som premohol svet, zvíťazil som nad tým všetkým, čo je proti milosti.

24. mája Jn 17, 1-11a

Táto časť evanjelia sa volá Ježišovou veľkňazskou modlitbou. Je to v skutočnosti veľmi intímny rozhovor Ježiša s Otcom. Rozhovor plný dôvery, nádeje, hlbokých túžob, rekapitulácie. Možno viac ako obsah, stojí za to, všimnúť si štýl. A naučiť sa mu. Naše modlitby totiž priveľmi pripomínajú vyjednávanie, obchodovanie, zoznam pubertálnych rozmarov. Vo viere potrebujeme stále rásť. A rásť vo viere znamená zjednodušovať sa, obnovovať v sebe dôverujúce dieťa.

23. mája Jn 16, 23b-28

Že môžeš byť v spojení so svojim Stvoriteľom, to nie sú len pekné slová. Ježiš hovorí, že túži po takomto spojení pre nás. Aby sme v Jeho mene boli v spojení s Otcom. Aby sme boli v Jeho svete, vo svete Boha. Si vo svete Boha vždy, keď sa k Nemu obraciaš. A to sa deje naozaj.

21. mája Mt 28, 16-20

„Ja som s vami po všetky dni“, hovorí Ježiš svojim učeníkom ako slová rozlúčky, ako slová potrebné na čas, kým sa nevráti. Aby rozohnal naše pochybnosti a mohli sme žiť svoje dni ako misiu...

20. mája Jn 16, 12-15

"On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám". Veľmi zaujímavé! Ježiš je oslávený tým, že my prijímame to, čo nám od Neho prináša Duch Svätý, čiže dary, ktoré premieňajú náš konkrétny život, a potom ďalšie a ďalšie. Ježiš nám teda hovorí dnes o svojej radosti, o tom, na čom mu záleží v súvislosti s nami. My sa však veľmi často pýtame, čo máme vlastne robiť a venujeme sa nepodstatnému.

19. mája Jn 16, 5-11

Ó. blažená vina - spievame počas Veľkonočnej vigílie. Myslíme pritom na dôvod príchodu Vykupiteľa. Avšak túto vetu môžeme vztiahnuť aj na našu vinu, ak nám niektorá z nich pomohla objaviť pravdu o našej krehkosti, a uznať, že sme ľuďmi, ktorí sa vedia ľahko a úplne stratiť. Lebo to sa stáva zvratným bodom nášho života a vykročením ku svetlu. V pokore, pretože som jasnejšie uvidel moju schopnosť blúdiť.

18. mája Jn 15, 26 – 16, 4a

Liturgia slova nás začína orientovať na Turíce a upierať našu pozornosť na dar Ducha Svätého, ktorý je dôsledkom toho, že Pán Boh sa rozhodol prebývať v nás. On sám, ako Paraklétus, čiže ako Tešiteľ, chce byť s nami a učiť nás všetko, pripomínať nám slová, ktoré nám povedal Kristus ako svojim učeníkom. Dostávať túto neustálu náuku od Boha je zdrojom pokoja.

17. mája Jn 14, 15-21

"Nenechám vás ako siroty, prídem k vám". Dar Ducha Svätého nám umožňuje zanechať život sirôt a otvoriť sa na vzťah, ktorý má k nám Kristus. Sme predurčení stať sa miestom, kde prebýva Boh. Ako veľmi to všetci potrebujeme! Ako veľmi to potrebujú naši mladí, aby objavili dôstojnosť svojho tela. Ako veľmi to potrebujú naši starí bratia a sestry! Každý z nás je Božím chrámom.

16. mája Jn 15, 18-21

Stáva sa, že sa dokážeme slepo zafixovať na boji s niekym, alebo s niečim. Evanjelium sa dnes dotýka tejto skutočnosti. Prosme Pána o to, aby sme mali vždy otvorené oči na krásu, ktorá je napriek všetkému prítomná vo svete, a videli Boží zámer lásky. Lebo to spôsobuje, že sa v nás rodia opačné - životodárne túžby.

15. mája Jn 15, 12-17

Sme učeníkmi, aby sme sa stali priateľmi. Ježiš nás učí a dáva za nás svoj život vlastne kvôli tomu, aby náš vzťah s ním dozrel do tejto podoby. To znamená, že nie sme kresťanmi preto, aby sme robili niečo naviac, ale všetko úplne iným štýlom. A máme to robiť už nie preto, že nám to bolo zverené, ale preto, že s Kristom zdieľame jeho túžby a plány.

14. mája Jn 15, 9-17

Dnes k nám z evanjelia prichádzajú ohromné slová o Ježišovej láske a priateľstve. Stokrát a možno aj viac, by sme si mali dnes čítať tieto riadky, aby zapadli do nášho srdca a mohli sme nájsť v sebe hlbokú túžbu zostať v žiare Ježišovho vzťahu k nám.

13. mája Jn 15, 1-8

Pán hovorí o sebe, že je vinič. Tým chce ukázať, že sa treba celkom oddať láske k nemu a aký úžitok máme zo spojenia s ním. Ako je príbuznosť medzi koreňom a ratolesťami, aj cez spojenie s Kristom prúdi do kresťana Božia prirodzenosť, ktorá ho vyživuje a premieňa.

12. mája Jn 14, 27-31a

"Ja vám nedávam, ako svet dáva" hovorí v dnešnom evanjeliu Ježiš a potom zdôrazňuje potrebu svojho odchodu. Je preto potrebné, aby sme uvažovali nad tým, čo vlastne od Ježiša očakávame. Lebo On, presne, nedáva ako dáva svet... Ak je však tou vecou naše vzrastanie v láske k Ježišovi, potom je všetko v našom živote, dokonca aj skúšky, ťažkosti, obmedzenia či naša malosť, dôvodom radosti a pokoja. Nie pre nejakú názorovú sebamanipuláciu, ale pretože je v nás poznanie, ktoré má moc.