21. júna Mt 10, 26-33

Dnešné evanjelium hovorí o veľmi dôležitej a aktuálnej téme, o strachu. O čo sa bojím? Koho sa bojím? Strach nám hovorí o našej skutočnej zrelosti.

20. júna Lk 2, 41-52

Ježišu, dôverujem ti - neznamená bezradne zvesiť ruky, alebo si ich trúfalo založiť. Nie, znamená pustiť sa do vecí odvážne a s vierou v požehnanie.

19. júna Mt 11, 25-30

Z Ježišovho vyznania v dnešnom evanjeliu vyplýva, že nás túži zahŕňať hlbokými Božími tajomstvami, to však súvisí s jednou podmienkou: musíme sa zmenšiť, zjednodušiť. Naše skomplikované myšlienkové štruktúry a krivoľaké vnútorné cesty spôsobujú, že sa od Božích snažení o nás v konečnom dôsledku vzďaľujeme. Dnes prosme o prostotu a učme sa ju milovať, aby sme sa priblížili Ježišovmu srdcu.

18. júna Mt 6, 7-15

V najčastejšej moditbe, ktorú nás naučil sám Ježiš, podmieňujeme odpustenie našich vín, odpustením, ktoré sami dávame iným. Tak samozrejmé je pre nás odpúšťanie iným! Kresťan môže rozmýšľať nad svojimi vinami a prosiť Boha s nádejou, že mu budú odpustené, ale nemá žiadnu pochybnosť, že všetky viny jeho blížnych voči nemu sú odpustené. V srdci má totiž rozliatu lásku voči hriešnikom, ktorá je pre neho istotou.

17. júna Mt 6, 1-6. 16-18

V skrytosti, vo svojej izbe, nie pred ľuďmi, nie na rohoch ulíc... Dostávame dnes pozvanie k hlbokému osobnému stretnutiu s Ježišom. Len tam, v našej ukrytej hĺbke môže dôjsť k nášmu opravdivému stretnutiu s Ním a k našej opravdivej premene.

16. júna My 5, 43-48

Dokonalosť Boha Otca, tá ktorú môžeme a máme nasledovať, teda spočíva v tom, że miluje aj tých, ktorí ho nemilujú, aj nepriateľov. Je to dokonalosť, ktorá je cieľom a výzvou pre každého kresťana. Nie však niečim nedosiahnuteľne vzdialeným, naopak opravdivým naplnením našich najhlbších ľudských túžob.

15. júna Mt 5, 38-42

Existuje vskutku niečo také, že keď horlivo bojujeme so zlom, môžeme spôsobiť rany sebe samému. Preto dostávame slovo o neodporovaní zlému. Skôr sa snaž uchrániť pred zlom, lebo presvedčenie, že vďaka svojmu zápalu zvíťazíš nad zlom, je sebaklam. Nie si v stave zvíťazíť nad zlom, avšak môžeš rozmnožovať okolo seba dobro...

14. júna Mt 9, 36 – 10, 8

Prvá veta dnešného Evanjelia je veľmi dôležitá. Zjavuje pravdu o Božom pohľade na nás. Ježiš hľadí na nás, a vidí nás ako ovce bez pastiera. Jeho pohľad je plný lásky, ale aj súcitu pre naše biedy, pre našu opustenosť... To, čo urobil potom je odpoveďou na túto našu situáciu.

13. júna Mt 5, 33-37

Keď sa stane, že niekto neverí, alebo spochybňuje našu dôveryhodnosť, reagujeme dvojako: smútkom, a potom hnevom. Z tohto hnevu potom zvykneme naliehavo presviedčať o našej dôveryhodnosti. V skutočnosti, buď ten človek zvykne nezdravo spochybňovať všetko, a vtedy je to jeho problém, alebo sme svoju dôveryhodnosť naozaj sami spochybnili. A tomu poslednému sa venuj, naprav svoju pravdovravnosť.

12. júna Mt 5, 27-32

Zmocniť sa druhého, mať ho vo svojej moci... na túto násilnú túžbu v nás naráža dnes Ježiš a vyzýva nás k radikálnemu postoju. Lebo táto túžba je vskutku v našich srdciach, a je nebezpečná.

11. júna Jn 6, 51-58

Kto chce žiť naveky, stačí, aby jedol chlieb, ktorým je v podstate Kristovo telo darované za život sveta. Aká veľkolepá jednoduchosť! Aký úžasný spôsob vymyslel Boh, aby sme mohli žiť z Neho! Byť kresťanom znamená žiť z eucharistie, žiť z Kristovho sebadarovania.

10. júna Mt 5, 17-19

Je to zvláštne, ak sa niekto nechce, alebo si myslí, že sa nepotrebuje zmeniť. Je to nezrelé. Zrelosť spočíva vlastne v tom, že sme neustále v procese zmien. Iba Boh sa nemení. Nemení sa, pretože je pravdivý. Nemusí sa stať pravdivým, pretože On je pravda. A aj všetko, čo odovzdáva je pravdou. V tomto zmysle sa objavujú v dnešnom evanjeliu slová o nepominuteľnosti.

9. júna Mt 5, 13-16

Dávať chuť, ožiarovať svetlom a pomáhať v orientácii - to je úloha kresťanov. A tú nemôžu realizovať slovami, ale skutkami. v ktorých je oslávený Otec.