26. septembra Lk 9,43b-45

„Dobre počúvajte a zapamätajte si, čo vám poviem: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí.“ Ježiš mohol ticho prijať toto vydanie do rúk ľudí, lebo vedel, že tak naozaj je vždy v Otcovom náručí a keď prejde cez skúšku obetavej smrti, jeho Otec si ho vezme späť k sebe.

25. septembra Lk 9, 18-22

Otázky Ježiš nekladie z ohľadu na seba. Majú pomôcť nám. Aká bude teda tvoja odpoveď dnes?

24. septembra Lk 9, 7-9

Pán Boh znepokojuje iba sebastredných ľudí. Kto hľadá lásku, v Bohu nájde najlepšieho priateľa.

23. septembra Lk 9, 1-6

Apoštoli dostali "silu i moc nad všetkými zlými duchmi a liečiť neduhy". Nám takáto moc nie je potrebná. Ich Ježiš takto vybavil do podmienok neporovnateľne ťažších než sú naše. My však od Ježiša tiež dostávame moc do našich úloh. No v túto našu moc neveríme, alebo sa chytáme úloh, ktoré nám nepatria a od Boha očakávame pomoc, ktorú nepotrebujeme...

22. septembra Lk 8, 19-21

Rodičia a príbuzní to sú obyčajne tí najbližší a najdôležitejší ľudia nášho života. Niečo také vzniká vo vzťahu medzi Ježišom a nami, keď počúvame jeho slovo a uskutočňujeme ho. Aspoň teda z Ježišovej strany: my sme pre neho najdôležitejší a najbližší. Čo by sa však stalo, keby sa On stal takýto pre nás?!

21. septembra Mt 9, 9-13

Ľudská nemohúcnosť sa týka fyzického zdravia, ale aj spôsobu nášho myslenia. Ježiš môže uzdravovať jedno aj druhé. Chápanie vety „milosrdenstvo chcem a nie obetu“ je barometrom zdravého, Božieho zmýšľania.

20. septembra Mk 9, 30-37

Boh sa stotožňuje s dieťaťom, ktoré potrebuje prijatie. V dnešnom evanjeliu je tiež reč o službe, lebo služba je vyjadrením prijatia. Dnešný svet toto chápe ako slabosť, pohŕda postojom služby, deťmi a inými malými ľuďmi. Svet zošalel. Vnútri to však cíti každý: opravdivou veľkosťou je slúžiť a chrániť slabých.

19. septembra Lk 8, 4-15

Zdá sa, že náležitým spôsobom prijať Božie slovo môžu len šľachetní, dobrí a vytrvalí ľudia. Milosť Božia je tu, ponúka sa a hľadá v ľuďoch takúto kvalitu. Ako je to s tebou? To podobenstvo je ako zrkadlo, v ktorom môžeme uvidieť ako je to vlastne s nami.

18. septembra Lk 8, 1-3

Ježiš od začiatku tvoril okolo seba spoločenstvo mužov a žien s rôznymi úlohami - Cirkev. Cirkev teda máme na to, aby nám umožnila v spoločenstve s inými nasledovať Ježiša.

17. septembra Lk 9,23-26

Náš Otec sv. František z Assisi, ktorého stigmatizáciu dnes slávime, mal hlboko v srdci pravdu Ježišovho povzdychu: "čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!" Preto nastúpil na strmú cestu nasledovania, z vrchola ktorej - úplneho spodobnenia sa s Učiteľom, pozýva aj nás, aby sme išli za Kristom a našli život.

16. septembra Lk 7, 31-35

Naše očakávanie sú veľmi, veľmi, veľmi vrtkavé, relatívne. Ani nevieme od čoho závisia, no zvykneme sa ich držať tak, až bývajú obrovskou prekážkou v prijatí Pána a jeho ciest. Tí však, čo prijímajú Božie spôsoby, stretávajú Boha živého, stále "nového" a svedčia o Jeho dobrote ako Jeho deti.

15. septembra Jn 19, 25-27

Opravdivý súcit je náročným umením. Mária, ktorá „stála pri Ježišovom kríži” spolu s ostatnými nábožnými ženami, ktoré vytrvali v hodine skúšky, nás ho učí.

14. septembra Jn 3, 13-17

V biblickom jazyku "jednorodený" znamená to isté, čo "všetko". Milujúci Otec totiž vníma život jednorodeného syna viac ako svoj. Boh teda platí za našu spásu najvyššiu možnú cenu. Prečo? Veď to. Porozmýšľaj dnes o tom...