8. júna Mt 26, 36-42

"Nech sa stane tvoja vôľa." Najvyšší veľkňaz, Ježiš, nás učí plniť Otcovú vôľu, vypiť kalich až do konca. Sám zakúsil mieru slabosti ľudského tela. Kráčajme našim životom spolu s ním, učiac sa od neho, naplení jeho Duchom.

7. júna Mk 12, 18-27

„Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?“... Kto neverí vo svoj vlastný budúci život po zmŕtvychvstaní tela, je v omyle. Nevie kým je Boh ani to, kým je on sám pre Boha. A kladie si nepodstatné otázky.

6. júna Mk 12, 13-17

Cisárovo cisárovi, božie Bohu! My kresťania sa modlíme nielen za spásu našej duše a za veci, čo sa týkajú nášho vzťahu s Pánom. Modlíme sa aj za našich vládcov, od srdca: za ich dlhý život, za múdrosť a zdravie, mier, prosperitu, verný ľud a všetky ostatné dobrá, ktoré sú im potrebné v ich službe národu a svetu. Lebo tak nás učil náš obdivuhodný Učiteľ.

5. júna Mk 12, 1-12

Naša zloba neblokuje Božiu vernosť a milosrdenstvo. Boh znovu a znovu posiela svojich prorokov pre našu záchranu. Z lásky k nám poslal aj svojho Syna. Ako ho prijmeš ty?

3. júna Jn 21, 20-25

„Ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať“ o láske a Božích zásahoch do života tých, ktorých si On obľúbil. Dejiny tvojho vzťahu s Bohom by boli jednou z nich. Urob, čo je v tvojich silách, aby to bola pekná a hodnotná kniha – tvoj pomník Božej sláve.

2. júna Jn 21, 15-19

Keď od Ježiša odchádzaš a vraciaš sa k nemu prostredníctvom sviatosti zmierenia, tak vtedy znovu padá Ježišova otázka: Miluješ ma?

1. júna Jn 17, 20-26

„Nech sú dokonale jedno“ - táto prosba je nesmierne dôležitá. Jednota je pre nás tak veľmi ťažká! Potrebuje dôverovať a prosiť o túto milosť nebeského Otca. Ako Ježiš.

31. mája Jn 17, 11b-19

"Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda." Otcovým slovom je jednorodený Syn, náš Pán Ježiš Kristus, ktorý nám zjavuje meno Otca, čiže Otcovu podstatu, jeho prítomnosť, osobu. Kto prijme milosť pravdy, že Otec ho miluje ako to ukázal Ježiš na kríži, ten sa oslobodzuje pre iných, stáva sa pre iných bratom či sestrou.

30. mája Jn 17, 1-11a

Tieto Ježišové slová by sme si mali často pripomínať. Lebo sú to posledné slová pre jeho smrťou. Nikto pred svojou smrťou nehovorí do vetra. Naopak ukazuje to, čo je v jeho srdci, na čom mu najviac záleží. Tým väčšmi, ak ide o naozaj krutú smrť, prijatú dobrovoľne.

29. mája Jn 16, 29-33

"Teraz veríte? Hľa prichádza hodina, ba už prišla..." Áno, veľakrát, v silnejších chvíľach sa môžme nadchýňať svojou vierou. Avšak akú ju naozaj máme zistíme až keď budeme uprostred súženia, až keď vstúpime do našej hodiny skúšky, na ktorú nás teraz pripravujú dary Božej milosti.

28. mája Jn 17, 1-11a

"A v nich som oslávený". Ako je v nás oslávený Ježiš? Tak, že je v nás Duch Svätý a konáme z tohto Otcovho daru, ktorý nám Kristus odovzdal. Naše dobré skutky totiž buď vyplývajú z nášho ľudského úsilia, ale z neho. Otec chce, aby sme konali dobré skutky z jeho moci. Iba tak môžu byť Jeho oslavou, nie našou!

27. mája Jn 16, 23b-28

Veriť Ježišovi znamená mať účasť na láske Boha Otca. Táto viera sa osvedčuje v prosbách, s ktorými sa naňho obraciame.

26. mája Jn 16, 20-23a

"Váš smútok sa premení na radosť... A vašu radosť vám nik nevezme". Z čoho všetkého čerpáš radosť? Kto by ti ju mal dávať? Od manžela, od detí, od nadriadených, podriadených? Pros dnes o obrátenie, aby si ju vedel čakať len od toho jediného, kto ti ju naozaj môže dať.