1. decembra Lk 21, 29-33

Pučiace halúzky, ktoré zvestujú prichádzajúce leto. To sme vlastne my. A je tu reč o pozvaní k tomu, aby sme sa vystavovali teplu svetla, ktorým je Božia láska. Aby tak v nás mohla kolovať plnosť života.

30. novembra Mt 4, 18-22

"Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním." Dnes ťa skúsenosť prvých povolaných pozýva premyslieť, čo potrebuješ zanechať ty, aby si mohol ísť za Ježišom a nechať sa mu premeniť na "rybára ľudí".

29. novembra Lk 21, 12-19

"To sa vám stane, aby ste vydali svedectvo". Skús sa prizrieť budúcim udalostiam tvojho života z tejto perspektívy: že sa ti to či tamto stáva vlastne preto, aby si vydal svedectvo. Nie svedectvo o tvojich vedomostiach, o tvojich argumentačných schopnostiach, ani o hĺbke tvojho presvedčenia, ale svedectvo o tvojej viere, čiže o tvojej hlbokej dôvere v Božiu prozreteľnosť.

28. novembra Lk 21, 5-11

Čo robiť, keď sa svet rozpadáva? Keď padajú spoločenské aj náboženské autority, keď sa rozpadávajú dlhodobé istoty, miznú opory spoločenstva, skupiny priateľov, rodiny... Nevzdávaj sa! Zostávaj v dôvere k Pánovi, ktorý prichádza a má moc z tohto rozpadajúceho sa sveta zachrániť to, čo patrí Jemu.

27. novembra Lk 21, 1-4

Obetovať „viac ako všetci ostatní“ znamená obetovať všetko. Buď štedrý a veľkorysý. Daj Pánu Bohu to, čo je najcennejšie, a získaš duchovnú slobodu.

26. novembra Mk 25,31-46

Dnes ukryté Ježišovo kraľovanie bude jedného konkrétneho dňa zjavené. Pre kresťanov je to očakávaný deň víťazstva. Alebo nie? Ten strach, ktorý sa vo mne v súvislosti s tým ozýva, mi odkrýva pravdu o mne. Koľko Božej lásky ešte potrebujem prijať, aby bola vo mne dôvera!?

25. novembra Lk 20, 27-40

Každé spoločenstvo predpokladá vieru v zmŕtvychvstanie a chápanie života ako poslania - žiť ako synovia zmŕtvystania a anjeli. Iba ak človek pochopí, že v manželstve, v reholi, v priateľskom vzťahu, nejde o to niekoho mať, nejak si svoj život usporiadať, atp., ale naučiť sa žiť ako poslaný, iba vtedy začne žiť svoje vzťahy naozaj zdravo, podľa Božieho projektu.

23. novembra Lk 19, 41-44

Slzy a plač sú darom. Bolesť, ktorá sa objavuje v zlomenom či zranenom srdci, je možné niekedy vyjadriť a utíšiť iba plačom. No občas to nejde samo a je potrebné o tento dar prosiť.

22. novembra Lk 19, 11-28

"Bál som sa ťa, lebo si prísny..." Strach je zlý radca. Boh Otec poslal svojho Syna vlastne preto, aby nás zbavil strachu. Pripomínaj si to vo chvíľach, keď sa ti zdá, že strach nad tebou víťazí a pros o stále väčšiu otvorenosť na Božie plány s tebou.

20. november Lk 18, 35-43

Ale on ešte väčšmi kričal... Čo robíš ty, keď ťa démon chce utíšiť, keď ťa v tvojom vnútri presviedča, že tvoja modlitba nemá zmysel a že Kristus ti neodpovie? Nečuduj sa, že to tak je. Diabol ide vždy "popredku". Ale ty to už vieš a vieš aj to, že Ježiš chce, aby si sa naučil modliť.

19. novembra Mt 25, 14-30

Ako často sa podobáme na zlého a lenivého sluhu!? Namiesto zaoberania sa našimi talentami a možnosťami, zaoberáme sa našimi hriechmi, našimi hranicami a našou neschopnosťou. Ukrývame svoje talenty a rozmýšľame nad tým, ako byť v poriadku pred Bohom. Ale, zamyslime sa: Pánu Bohu by naozaj málo záležať na tom, aby sme mu vrátili všetko presne, ako sme dostali!? Nie, jeho radosť je v našom rozvoji.

17. novembra Lk 17, 26-37

Ľudstvo, či už to vie, alebo nie, či to chce alebo nehce, je na ceste ku dňu Syna človeka. On sa zjaví na konci a všetko, čo sa stalo uvidí, že bez neho nemá zmysel. Všetko a všetci začnú preto po Ňom túžiť. Akí blažení budú vtedy všetci, čo budú vedieť vyraziť za Ním hneď a ľahko, čo sa už teraz učia nezachraňovať si život, ale strácať ho pre Neho.

15. novembra Lk 17, 11-19

Aby sme mohli počuť v čítanom slove Božie slovo, alebo, aby sme mohli uvidieť vo faktoch nášho života dielo Božie, na to potrebujeme byť cudzincami. To jest ľuďmi, ktorí vedia žasnúť. A vychovať srdce k úžasu pomáha vďačnosť. Ďakuj teda Bohu za fakty tvojho života, aby si ich mohol uvidieť nanovo.