7. júna Mk 12, 28b-34

"...z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!" Boh si nás stvoril pre seba, aby sme ho poznali a milovali. Odkryť toto ľudské predurčenie, znamená nájsť zmysel svojho života a vedieť na čo nasmerovať svoje najlepšie danosti.

5. júna Mk 12, 13-17

„Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ Peniaze patria k tomuto svetu, a podľa toho sa k nim treba správať. My však patríme Bohu, naše duše i telá sú jeho obrazom v tomto svete! Daj Bohu čo je Božie.

4. júna Mk 12, 1-12

Ani Božie slovo, ani Cirkev, ani sviatosti, ani tvoje spoločenstvo - nič z toho nie je tvojím vlastníctvom. Neprivlastňuj si nič z týchto vecí. Lebo sa môže stať, že ich Darca ti ukáže, že ty to nie si, kto to tu riadi...

3. júna Mk 2, 23 – 3, 6

"Ale oni mlčali..." Nedá sa nič urobiť s človekom, ktorý sa rukami-nohami bráni vstúpiť do nového priestoru, kde môže existovať pravdivejšie, živšie. Ak sa však sami pristihneme s takýmto problémom, môžeme volať k Spasiteľovi, aby nás vyslobodil z tohto zablokovania v nedôvere a strachu. Najhoršie by bolo zostať v malodušnosti a uzatvorení.

31. mája Mk 14, 12-16. 22-26

Pán pripravil pre nás hostinu, na ktorej nám dáva za pokrm seba. Aj ty si pozvaný. Príď sa kŕmiť tým, čo celý život hľadáš. Tu máš na dosah ruky odovzdanú lásku, prijatie a vernosť.

30. mája Mk 10, 32-45

Dokonca aj vtedy, keď Ježiš hovorí o svojom umučení, apoštoli sa hádajú o pozície. Prvenstvo v Božom kráľovstve je však dané službou: „kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom“.

29. mája Mk 10, 28-31

Stojí to za to! Týmito slovami povzbudzujeme tých, ktorých milujeme, keď vidíme, že im nejaká dôležitá vec ide s námahou. Takto dnes počujeme hovoriť Ježiša k svojim učeníkom...

28. mája Mk 10, 17-27

Odstrihni sa dnes, ako vtedy Ježiš, od uvažovania o tom, ako ťa vnímajú iní, či ťa považujú za dobrého človeka. Na tom, čo si o tebe myslia iní, vôbec nezáleží. Podstatné je aké skutky robíš.

25. mája Mk 10, 1-12

Sme pokúšaní vstupovať do drám iných a súdiť. Aj to patrí k našej pokazenej prirodzenosti. Tá má byť však postupne premenená. „Človek nech nerozlučuje“, lebo jeho misia je budovanie jednoty.

24. mája Mk 14, 22-25

"Vezmite... moje telo, moja krv." Dávať odovzdane. Takto to urobil a neustále robí náš Veľkňaz a Kráľ. Učme sa od neho každý deň.

23. mája Mk 9, 38-40

"Kto nie je proti nám, je za nás." Tu nejde o obyčajnú toleranciu; je to prísľub slobody Božích detí, ktoré vo všetkom a v každom nachádzajú odrobiny dobra a v druhých vidia bratov, nie nepriateľov.

22. mája Mk 9, 30-37

Boh sa stotožňuje s dieťaťom, ktoré potrebuje prijatie. V dnešnom evanjeliu je tiež reč o službe, lebo služba je vyjadrením prijatia. Dnešný svet toto chápe ako slabosť, pohŕda postojom služby, deťmi a inými malými ľuďmi. Svet zošalel. Vnútri to však cíti každý: opravdivou veľkosťou je slúžiť a chrániť slabých.

21. mája Mk 9, 14-29

„Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokedy vás mám ešte trpieť?“ Pane, maj s nami zmilovanie, zostaň s nami a „pomôž našej nevere“.