Bratislava
BA: Miništranti v Sp. Štvrtku
- Podrobnosti
- Uverejnené: 23. január 2019
- Prečítané: 2356x
V utorok 1.1.2019 sa výprava miništrantov pod vedením brata Martina vydala na ďaleký východ.
Táto cesta bola nesmierne náročná, preto vyštartovali z Bratislavy až tri vozidlá. Prvé šoféroval páter Peter, vodičom druhého vozidla bol brat Peťo Kozma (v tomto vozidle som sa nachádzal aj ja) a vodičom tretieho vozidla bol vedúci výpravy, teda brat Martin. Po ceste sme mali v Ružomberku pribrať ďalších členov výpravy. Po krátkom-dlhom blúdení Ružomberkom sme prišli na stanicu a do nášho auta pristúpil brat Rafael, ktorý sa hneď aj ujal kormidla. Dorazili sme okolo 19:00 a prišli sme všetci. Keďže dlhá cesta sa neprejavila na stratách v posádke, prejavila sa na Caravelle brata Martina, ktorú sme na druhý deň už nenaštartovali. Ale aby som dokončil prvý deň, bratia Róbert, Ondrík a Tomáš nás prijali s otvorenou náručou do svojho skromného príbytku na fare v Spišskom Štvrtku.
Po dobrej večeri a nočných vigíliách (nemám na mysli modlitby ale utišovanie miništrantov do neskorých nočných hodín) sme sa na druhý deň zobudili do celkom pekného dňa. Nebol však až taký pekný, ako vyzeral - počasie nám zmarilo túru. Išli sme teda lyžovať. Keďže auto pátra Petra odišlo aj s pátrom Petrom preč a jednu Caravellu sme nenaštartovali, museli sme ísť na svah na dvakrát. Lyžovali sme asi do 16:00, a potom sme sa vrátili na faru. Večer sme mali s bratom Martinom sv. omšu len pre nás sprevádzanú spevom. Keďže chalani už boli unavení, túto noc bolo zaspávanie s nimi oveľa pokojnejšie.
Vo štvrtok ráno sa mi konečne podarilo vstať na ranné chvály v kláštornej kaplnke. Po nich mi brat Tomáš nadšene uvaril kávu, keďže som dlho odmietal ale toto ráno už bolo skutočne náročné. Na káve ma Tomáš potom udržal až do odchodu. Tento deň bol v pláne Slovenský raj. Hoci zamrznuté chodníčky a rebríky nám dávali dosť zabrať, najväčšie dobrodružstvo nastalo vtedy keď sa časť chalanov vydala po ceste späť nesprávnym chodníkom naspäť na vrchol. Keďže ani jeden z nich nedvíhal mobil, dostal som úžasnú úlohu ich dohnať. Po asi 20 minútach rýchlej chôdze sa mi to konečne podarilo. Dolu sme potom schádzali skôr po zadku ako po nohách, ale nakoniec to bol veľký zážitok. Večer sme absolvovali farskú omšu, ktorú celebroval brat Tomáš a koncelebroval brat Martin.
V piatok sme sa vydali na našu poslednú túru do Tatier. Časť chalanov mala vyšliapať z Hrebienka na Skalnaté pleso a odtiaľ sa spustiť na lyžiach. Ostatní slabší lyžiari mali zísť dolu pešo. Niesli sme aj sánky, na ktorých mali menší chalani odložené lyže. Nie nadarmo sa však hovorí “Človek mieni, Pán Boh mení.” Najprv sme zistili, že lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok nepremáva, teda museli sme si vyšliapať aj túto časť pešo. Neskôr, keď sme sa dostali na Zamkovského chatu (s časovým rozdielom medzi prvým a posledným členom asi 40 minút) hrozilo, že nás zastihne tma. Preto sa vydala na Skalnaté pleso iba skupina najstarších, ja a ostatní miništranti sme sa na lyžiach a na sánkach vracali dolu. Keďže cesta na Skalnaté pleso bola zasypaná snehom, dolu tou istou cestou sme išli nakoniec všetci. Keďže ja som si nebral lyže, aby som mohol dávať pozor na ostatných chalanov bez lyží, vracali sme sa dolu na sánkach. Brat Martin dostal nápad, že by sme zapriahli troje sánky za jeho lyže a bude nás ťahať. A skutočne to fungovalo. Nakoniec sme sa vrátili všetci živý a zdraví, hoci trošku premrznutí. Večer sme mali opäť sv. omšu len pre nás a nakoniec aj futbalový zápas proti Spišskošvrtčanom a Dravčanom. Oba zápasy sme prehrali ale svoju hrdosť sme si zachovali.
V sobotu sme upratali a šťastní sme sa vrátili domov - niektorí autom, iní vlakom (keďže druhá Caravella zostala v Štvrtku pokazená. Tento výlet bol však neuveriteľným zážitkom ako pre účastníkov tak aj pre animátorov. Ak by ste náhodou nevedeli, čo to znamená spoliehať sa na Božiu prozreteľnosť, odporúčam absolvovať tento tábor.
Text: Jonáš; foto: br. Martin, Jonáš, Tomáš a spol.