Bratislava

Mládežnícky výlet na Katarínku

Celé sa to začalo spoločným nápadom podniknúť výlet, počas ktorého by sme zažili niečo nové, strávili spolu viac času a pocítili radosť i Božiu prítomnosť.

Tak sme sa teda my, skupina mladých z Karlovej Vsi a okolia, vybrali v sobotu 26. februára na Katarínku.

Kostol a kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej (hovorovo nazývaný Katarínka) je súbor zaniknutých budov františkánskeho kláštora, pomerne zachovaných kostolných múrov a veže zo sedemnásteho storočia. Nachádza sa v Malých Karpatoch, kúsok od Trnavy a neďaleko obcí Naháč a Dechtice.

Náš program sa začal rannou svätou omšou v kostole sv. Františka. Po nej sme zbalili všetko potrebné a vyrazili na cestu. Niektorí autom, iní vlakom, no všetci sme napokon dorazili na to správne miesto.

Katarínka nás už čakala vo svojej plnej kráse a naskytla nám unikátnu príležitosť prehliadnuť si lokalitu, ktorá skutočne dýcha históriou. V minulosti bol tento komplex zveľaďovaný, no následne poškodený počas stavovských povstaní a tureckých vpádov. Život v kláštore však i tak pokračoval ďalej do chvíle, kým bol kláštor zrušený a začal chátrať.

Dnes je Katarínka obľúbeným miestom na prechádzky, či menšiu turistiku. Dôkazom toho je aj fakt, že počas nášho výletu sme tam ani zďaleka neboli sami. Videli sme množstvo rodín, turistov, cyklistov a dokonca sa nám podarilo zazrieť aj filmový štáb, ktorý tam práve vtedy natáčal akýsi historický film.

Ešte by som rada spomenula, že skrz viaceré združenia na tomto mieste funguje projekt, ktorý formou letných táborov umožňuje podieľať sa na rôznych prácach s cieľom zachrániť kláštor pred ďalším chátraním. Takéto možnosti priťahujú viac mladých, dokonca i niektorí členovia nášho výletu sú ich súčasťou.

Čo sa nás týka, pri Katarínke a v jej okolí sme ešte stihli urobiť množstvo fotiek, pomodliť sa, občerstviť a tí z nás, ktorí sú hudobne nadaní, nám aj zaspievali a zahrali na gitare. V popoludňajších hodinách sme sa lesmi Malých Karpát pomaly vrátili na parkovisko a dopravili sa naspäť, pred minoritský kláštor v Karlovej Vsi.

Na záver by som sa chcela poďakovať bratovi Petrovi Kozmovi a Petrovi Pikulíkovi za celkovú organizáciu a za krásne fotky. Myslím si, že sme všetci spolu strávili radostný deň, na ktorý budeme ešte dlho spomínať. Najväčšia vďaka však patrí Bohu, vďaka ktorému môžeme zažívať mnohé milosti, akou bol aj tento deň. Už teraz sa teším na to, čo vymyslíme nabudúce.

Text: Simona Uhlíková
Foto: br. Peter Pikulík