Juniorát

Púť do Talianska (4. deň)

Štvrtkové ráno bolo veľmi horúce, no pneumatiky na našej Caravelle ešte viac. Pred nami bola obhliadka kupoly v Bazilike sv. Petra a Vatikánske záhrady. Ale nie len to.

4. deň – 23.6.2016

Najvyšší bod Michelangelovej kupoly je vo výške necelých 137 m a schody boli jediná možnosť, ako sa dostať úplne hore. Vo vnútri je obrovský nápis Tu est Petrus, ktorý nám pripomína skalu, na ktorej je vybudovaná Cirkev. Veľmi silný moment pre každého z nás bol aj výhľad na celý Rím.

Neskôr nás páter Lucián posprevádzal po Vatikánskych záhradách, kde sa nachádza množstvo rôznych rastlín z celého sveta. Neprekvapuje ma, že Benedikt XVI. tam tak rád chodí. No jeden element môže zaskočiť nejedného návštevníka. Už z diaľky viditeľná lipa nám hovorila, že to bude niečo spojené so Slovenskom. A bolo. Lipa darovaná bývalým prezidentom Michalom Kováčov v roku 1994 dnes vyrástla na nádherný vysoký strom. Ďalej sme videli stromy z rôznych kútov sveta, napr. Izrael, Kuba, Mexiko a i. No Vatikánske záhrady nie sú len o rastlinách. Nespočetné množstvo fontán, sôch či iných umeleckých diel bolo pastvou pre oči. Aj v takých veciach sme mohli obdivovať Božie stvorenie či múdrosť stvorenia.

Už sa blížil obed, takže sme sa pomaly presunuli do domu Apoštolskej Penitenciárie. Bratia z tohto jedného z najdôležitejších domov vo Vatikáne nás prijali veľmi milo. Pri stoloch bolo počuť od taliančiny cez poľštinu až po slovenčinu, v čom sa prejavilo pravé františkánske bratstvo. Po chutnom obede sme sa rozlúčili s pátrom Luciánom a našou ďalšou zastávkou boli Domitiline katakomby.

V Domitiliných katakombách sa nachádzajú hroby už z 2. storočia, takže nás napĺňala veľká radosť, že aspoň možnosťou návštevy v týcho katakombách sa môžeme preniesť do ranokresťanských počiatkov. Nad katakombami je dnes kostol sv. Nerea a Achila, rímskych vojakov, ktorí boli zabití pre vieru v Ježiša Krista. No boli tu pochovaní aj iní rímski mučeníci z čias prenasledovania kresťanov. Poľská sprievodkyňa bola veľmi milá a otvorená na každú z našich otázok. Celé miesto bolo veľmi premodlené. Svätá omša slúžená blízko hrobov mnohých mučeníkov nás napĺňala pokojom a radosťou z toľkého zástupu svätých v nebi. Domitiline katakomby zobrazujú Ježiša ako dobrého pastiera a nachádzajú sa tu aj označenia prvých kresťanov – ICHTHYS.

Vo veľmi dobrej atmosfére sme sa ešte vybrali na našu poslednú zastávku toho dňa – Bazilika sv. Pavla za hradbami. Pri vstupe do baziliky nám páter Martin prečítal z buly Misericodiae Vultus, aby sme aj tam modli slávnostne prejsť Svätou bránou. Bazilika je známa tým, že sa tam pravdopodobne nachádzajú ostatky sv. Pavla a tým, že sú tam mozaiky všetkých pápežov. Po spoločnej modlitbe breviára v jednej z bočných kaplniek sme sa rozlúčili s Rímom.

Rímska premávka a chaos v doprave nám trochu oneskoril príchod do Anzio, ale za to sme mohli vidieť nádherný západ slnka nad Tyrrhenským morom spojený s kúpaním v tomto mori.

Text: Patrik Páterek; foto: bratia