Juniorát

Púť juniorov a postulantov do Talianska

V Jubilejnom roku milosrdenstva, ktorý sa začal otvorením Svätej brány pápežom Františkom 8. decembra 2015, sme aj my chceli duchovne prežiť túto veľkú udalosť v živote Cirkvi.

Po namáhavom akademickom roku, resp. postuláte sme naše kroky upriamili na rôzne pútnické miesta Talianska. Počas celej cesty nás sprevádzali zástupy svätých. Ale o tom trochu neskôr.

1.deň – 20.6.2016

Budíček o 4:00 ráno. Áno, takto sa začína už hneď v pondelok naša púť. Upršaná Bratislava však nepokazila našu náladu. GPS bolo nekompromisné – do Padovy príjazd až v popoludňajších hodinách. Celé Rakúsko bolo v ten deň ponorené v tmavých oblakoch, takže väčšina z nás ešte mohla dospať skoré ranné vstávanie. Samozrejme, že modlitba bola našou najvernejšou priateľkou.

Prechod cez Alpy bol nádherný. Kde-tu na končiaroch bol viditeľný i sneh, no množstvo štítov zakrývali oblaky. Prechod cez taliansku hranicu bol očividný. Kruhový objazd na každom kroku. Časom bolo viac kruháčov než normálnej cesty. A talianske superstrady vyzerali ako slovenské cesty po japonsky – samajama. Naša radosť však narastala, pretože sme sa pomaly, ale isto približovali k nášmu cieľu.

Arcella, miesto, kde zomrel sv. Anton Paduánsky, nás privítala veľmi horúcim letným počasím. Po popoludňovej modlitbe sme ako praví pútnici išli pešo z Arcelly do Padovy. Bazilika Sv. Antona ukázala svoju skvostnú architektúru. Svätú omšu sme mali v kaplnke sv. Maximiliána. Božie Slovo na ten deň nás viedlo pokorou, aby sme, hoci aj vidiac chyby iného, ešte viac na neho hľadeli s láskou.

Po sv. omši nás čakalo ešte mnoho pekných okamihov. Modlitba pri sarkofágu sv. Antona každému ukázala, aké je silné orodovanie tohto františkánskeho svätca. Bazilika v jednej zo svojich bočných kaplniek ukrývala v sebe obrovské bohatstvo – relikviár s jazykom sv. Antona a jeho tuniku. Pri východe z baziliky čakalo prekvapenie. Stretli sme pátra Bazila z Rumunska, ktorý sa nám prihovoril po poľsky. Po tomto príjemnom stretnutí sa naše kroky vybrali do nášho seminára na ulici San Massimo, kde sme stretli bratov bohoslovcov Nika, Andreja a Antonia. Po osviežení na rekreácii a modlitbe v ich kaplnke sme sa vrátili späť do Arcelly, kde sme nechali auto.

Konečný cieľ na pondelok bol kláštor v Camposampiero. Bratia nás tam privítali chutnou večerou, po ktorej nám ukázali náš kostol a kostol klarisiek. Božím riadením sme sa ocitli pri hrobe Božieho sluhu pátra Girolama, spoluzakladateľa Rytierstva Nepoškvrnenej, ktorého 87. výročie smrti pripadalo práve na 20.6. Videli sme aj miesto, kde sa sv. Antononovi zjavil Ježiško v podobe malého dieťaťa. V blízkom parku sme sa ocitli na mieste, kde kedysi stál orech, na ktorom mal sv. Anton vybudovanú malú pustovnícku izbičku. Kostol klarisiek nás obohatil nádhernými freskami s výjavmi života tohto svätca.

Po fyzicky náročnom dni sme sa rýchlo položili do postele. Ešte predtým sme však stihli ukázať, že sme praví Stredoeurópania. Pravdaže, museli sme zistiť, na čo sa používajú všetky vypínače. Naivné myslenie, že je to kúrenie, nám hneď zmenila realita. Toľko pustených alarmov za jeden večer tam ešte asi nemali :)

Text: Patrik Páterek; foto: bratia