Sviatok sv. panny Kláry z Assisi

Liturgickú spomienku na sv. Kláru z Assisi prežívame 11. augusta. Tohtoročnú spomienku sprevádza 800. výročie jej obrátenia a nastúpenia na cestu nasledovania nášho Pána Ježiša Krista podľa vzoru sv. Františka. Z tejto príležitosti pápež Benedikt XVI. doprial osobitný dar - plnomocné odpustky - tým, čo nábožne navštívia kostol sestier klarisiek a za obvyklých podmienok. Najbližšie k sestrám klariskám máme na Slovensku k sestrám klariskám-kapucínkam v Kopernici, a potom v Brne - Soběšiciach, alebo vo Viedni - Maria Enzersdorf, či v Krakove.

I keď pre nás nie je možné naštíviť tieto miesta, liturgická spomienka i výročie nás pozývajú  k duchovnej účasti na radosti obrátených. Nech nás sv. Klára vyprosuje túto milosť.

Zo života sv. Kláry

Keď sa svätý František, ktorý bol od Kláry o jedenásť alebo dvanásť rokov starší, obrátil a začal život podľa evanjelia, ona bola ešte dieťaťom. Veľa o ňom počula. Prichádzala do katedrály v San Rufino, aby počúvala jeho kázne. Čím bola staršia, tým viacej vo svojom srdci pociťovala túžbu po svätosti. Prišiel okamih, keď požiadala sv. Františka, aby mohla kráčať jeho cestou. Nebolo to ľahké rozhodnutie, tak pre neho, ako pre ňu samotnú.

Na Kvetnú nedeľu 1211 sa Klára konečne rozhodla. Zanechala svoj rodný dom a bránou, ktorá sa otvárala iba počas vojny a bola zatarasená stĺpmi a kameňmi, odchádza z domu. Potom v tmavej noci beží k Porciunkule, kde jej oproti vyšli bratia s horiacimi fakľami a privítali ju ako sestru. Vošli do malého kostolíka, kde Klára pred oltárom zložila všetky svoje ozdoby. Potom z rúk sv. Františka prijala chudobnú tuniku menšieho brata. Nechala si ostrihať vlasy a týmto spôsobom sa stala pokornou služobnicou chudobného Krista, stala sa sestrou a dcérou sv. Františka.

František ju miloval, ako aj ostatné sestry, ktoré prišli bývať do kláštora v San Damiáno. Ján Pavol II. vo svojom liste klariskám, pri príležitosti 800. rokov od narodenia sv. Kláry, ich zakladateľky, píše: Katarína Sienská je sväticou, ktorá je preplnená citmi voči Kristovej Krvi, sv. Terézia Avilská sa približuje k nohám veľkého Kráľa vnútorného hradu, sv. Terézia z Lisieux ide s evanjeliovou jednoduchosťou malou cestou a sv. Klára je horlivá v láske k Ukrižovanému, ktorému sa chce úplne pripodobniť. Klára na konci svojho života povedala bratovi Reinoldovi: Najdrahší brat! Odkedy som poznala milosť nášho Pána Ježiša Krista prostredníctvom jeho služobníka Františka, nijaká námaha nebola ťažká, nijaké pokánie zaťažujúce, nijaká choroba bolestná.

Sv. Klára nenosila, ako František, na svojom tele rany Ukrižovaného, ale ako on, mala svoje srdce pribité na dreve kríža. Keď žehnala chorých, odďaľovala od nich ich choroby. Znakom kríža rozmnožila chlieb pre 50 sestier. Aj "Kvietky" rozprávajú o zázraku, keď rozmnožila chlieb v prítomnosti pápeža Gregora IX, ktorý ju požiadal, aby chlieb požehnala. Keď požehnávala chleby, na všetkých sa ukázal jasný znak kríža. Od Františka a sv. Kláry sa môžeme učiť láske k ukrižovanému Kristovi. Každý z nás, keď chce byť svätý, musí ku krížu takto priľnúť. Nebojme sa Kristovho kríža, ktorého odzrkadlením sú naše každodenné kríže. Nebojme sa utrpenia a obiet, lebo iba takto majú život a naša večnosť zmysel.

lmb.

Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána (4.)

cyklo_miniČas strávený v Gdaňsku uplynul veľmi rýchlo a vo štvrtok (28. júla) večer opäť nastalo balenie. Tento raz sme si ho trochu spestrili. Namiesto batožiny sme sa do auta snažili natlačiť čo najviac bicyklov...

Fier [AL]: Detský tábor o sv. Františkovi

mala_foto_-_det.taborV dňoch od 19. do 27.júla 2011 sa uskutočnil detský tábor pre deti z našej farnosti, ale tiež pre ich priateľov. Deti boli rozdelené podľa dedín na dva turnusy. Téma, ktorá sprevádzala tohtoročné stretnutie deti na letnom tábore bolo: „Sv. František nadšene chváli stvorenstvo“.

Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (3.)

Gdansk_miniV nedeľu (24. júla) ráno o 5:00 nás všetkých prekvapila modrá obloha. Pomodlili sme sa ranné chvály, rýchlo sme sa najedli, pobalili a pár minút po siedmej sme vyrazili z Nepokalanova.

Praha: Mimoriadné jubileum P. Bernardína

Bernardin_miniDňa 25. júla sa bratia minoriti zišli v minoritskom kláštore v Prahe, aby oslávili netradičné výročie pátra Bernardína – 80 rokov kňazskej služby.

„Nadovšetko majte lásku!“ alebo Gifra 2011

mini_gifraV pondelok, 18.7. sa na rôznych vlakových, autobusových a iných staniciach a zastávkach po celom Slovensku - od Humenného, cez Prešov, odbočku na Oravu, Žilinu až po Bratislavu - začali zhromažďovať mladí ľudia s jedným spoločným cieľom. A síce, prepraviť sa do Assisi.

Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (2.)

cykloput_miniPo dni voľna, počas ktorého sme navštívili miesto mučeníckej smrti sv. sv. Maximiliána – koncentračný tábor Auschwitz, sme sa opäť vydali na cestu. Ako to už po prestávkach býva, veľmi sa nám nechcelo, no nemali sme na výber.

Albánsko: Mládežnícky tábor v Bilisht

P1010174Od 11. do 15. júla pripravili bratia v Albánsku tábor pre mládež z našej farnosti. Tábor sa niesol v duchu myšlienky: „Brat František a sestra Klára“. Bratia organizujú takýto tábor už tretí rok a vyberájú naň mladých, ktorí túžia rásť duchovne. Tichou túžbou je vytvoriť z tejto mládeže aj budúcich spolupracovníkov farnosti..

Cyklopúť: Po stopách sv. Maximiliána Kolbeho (1)

put_miniV sobotu (16. júla) sa začala už piata minoritská cyklopúť. Tento krát nás naše kolesá vezú do Gdaňska – prístavného mesta na severe Poľska. Ak všetko dobre pôjde, dorazíme tam 26. júla 2011.

V Škutovkách Slnko : Dážď remíza. Jediným víťazom Mária. A účastníci.

Skutovky_miniSlnko a dážď, nielen prírodný, ale aj duchovného posilnenia a rastu,  si hojne užívala naša skupina 120 členov spoločenstva Misia Máriina v Rekreačnom stredisku Škutovky  na každoročnej letnej duchovnej obnove...

Bratislava: Farský splav

splav_miniNa začiatok letných prázdnin, v dňoch 1. – 3. júla, sa neveľká skupina karloveských farníkov pod vedením pátra Luciána odhodlala na splav Malého Dunaja na úseku od Eliášoviec po Madarasz.

Príhovor k 75. výročiu posvätenia kostola sv. Michala Archanjela v Karlovej Vsi

Vážení dôstojní páni

P. Lucián Mária Bogucki, správca farnosti sv. Michala

P. Richard Bóna, karloveský kňaz pôsobiaci pastoračne v USA

Drahí naši diakoni a miništranti,

Drahí bratia a sestry Karlovešťania

 

Je pre mňa veľká česť, že mi provinciál minoritov na Slovensku  P. Tomáš Lesňák

a správca našej farnosti sv. Michala Archanjela, P. Lucián Mária Bogucki

umožnili prehovoriť pri tejto slávnostnej príležitosti.

Som rodený Karlovešťan, k čomu sa hrdo hlásim a preto mi prosím nezazlievajte, keď pripomeniem, že Karlova Ves patrí medzi najskôr obývané územia Slovenska, čo dosvedčujú archeologické nálezy zo staršej doby kamennej. Mimoriadne vhodná poloha upútala lovcov a zberačov, ktorí vyhľadávali predovšetkým južne exponované dunajské terasy Starého gruntu a dnešných Dlhých dielov. Nájdené nástroje zhotovili predchodcovia dnešného človeka pred 250 000 až 300 000 rokmi.

Po zničení rannostredovekej obce tatármi dostal bratislavský richtár do daru územie medzi dvomi potokmi Vydricou a Suchou Vydricou a založil tam v r. 1288 novú obec. Po hraničných sporoch bola obec v 15. storočí pripojená k hradu Devín. V stredoveku teda patrila Karlova Ves pod Devínske panstvo. V r. 1825 mala Karlova Ves 118 obyvateľov, zatiaľ čo Devín mal 1513 obyvateľov. Prvý historický názov Karlovej Vsi bol Suchá Vydrica , podľa potoka, ktorý tu pretekal, a na ktorý, si mi starší, ešte pamätáme. V r. 1863, keď Karlova Ves bola známa ako Károlyfálva, mala 194 obyvateľov a farárom v Devíne bol vtedy d.p. František Krómy. Do r.1914 počet obyvateľov vzrástol na 518 . Karlova Ves patrila pod Devín nielen politicky, bolo tam sídlo notára, ale aj cirkevne ako filiálka Devína a to až do r. 1938, kedy v dôsledku štátoprávneho usporiadania, pretože Devín pripadol, podobne ako Petržalka Nemecku , sa Karlova Ves stala filiálkou farnosti Dómu sv. Martina. Obrovský nárast obyvateľstva nastal v 70- rokoch v súvislosti s výstavbou sídliska a v dobe vytvorenia samostatnej farnosti v r.1992 už mala 22 131 obyvateľov.

Stojíme na pôde, kde naši predkovia postavili v r.1860 kaplnku sv. Jána Nepomuckého a v r.1861 v priestore pred ňou vznikol cintorín. Dosvedčujú to dokumenty z archívu Trnavského arcibiskupstva ako aj zvon na veži nášho kostola, kde je napísané: „ Gegossen von Carl Fohr in Pressburg 1860 “   na spodnej časti sú uvedené mená darcov:  „Angeschaft von Mathias Lucanic und Franz Muller“.

Počet obyvateľov v Karlovej Vsi rástol a v polovici 30-rokov tento sakrálny priestor už bol nedostačujúci. Vznikol preto  Spolok sv. Michala pre výstavbu kostola a v r.1935 sa začalo s prestavbou kaplnky na jednoloďový neskorobarokový kostol., ktorá bola dokončená v r.1936. Devínskym farárom vtedy bol P. Rudolf Smutný. V súvislosti s posviackou kostola by som chcel citovať slová apoštolského protonotára, dekana a farára mesta Bratislavy, Dr. Ľudovíta Okánika, ktoré napísal v júnovom čísle Bratislavského katolíka (roč. I., č.2, s.2 ) v r. 1936:

Karlova Ves, patriaca k Devínu, pre elektrické spojenie sa stala predmestím Bratislavy. Mala maličkú kaplnku. Dnes tam staváme pekný kostol nákladom Kčs 150.000,- zaviedli sme každú nedeľu a sviatok služby Božie a dňa 28.júna v nedeľu dopoludnia o 9. hodine posvätíme nový stánok Boha všemohúceho ku cti sv. Michala archanjela.
Príďte drahí veriaci, aby ste svojou prítomnosťou oduševnil týchto chudobných Karlovešťanov, ktorí nielen že cez stoletia si zachovali svoj rodný slovenský jazyk, neopustili dedictvo otcov, ale aj s ohromnými obetami a prácou umožnili postavenie chrámu Božieho. 28. júna (nedeľa) je veľkým katolíckym sviatkom katolíckej Karlovej Vsi.

Pri 75 ročnom jubileu teda ďakujeme predovšetkým našim otcom, ktorí kostol budovali a postavili ho na naozaj dobrých základoch, takže vydržal cez všetky nepriazne doby  .  Chrám Ducha Svätého v nás (porov. 1 Kor 6, 19) , budovali v 30 a 40 rokoch bratia františkáni, spomeňme aspoň niektorých: P. Akurs Jakšic, rodní bratia Kazimír a Rufin Fintovci, P. Manschvét Drobný a provinciál Celestín Lepáček.  Neskôr v dobe hlbokej totality to boli kapláni z farnosti sv. Martina a ďalší kňazi, ktorí sa venovali pastorácii rodín a najmä mládeže. Starší aj mladší s láskou spomínajú na otca Jána Mariana Rieckeho, ktorý chodil do rodín,  venoval sa najmä deťom a organizoval s nimi aj výlety, ďalej Michala Kurucára, Dr. Ambróza Fidéla Jurkoviča, Ondreja Augustína Filipoviča, ktorý mal krycie meno „Otec Peter“, Juraja Luptáka, Ladislava Sakala, Viliama Arbeta,  Mariana Horvátha, Elemíra Tasáry, Ľudovíta Melu, Jozefa Krupu, Eduarda Daniša, Mariána Červeného,  Ferdinanda Javora a ďalších, Bohu dobre známych dobrodincov ľudskej duše.

Otcovi Jánovi Rieckemu, ktorý okolo seba vytvoril krúžok mladých a osobitne skupinu miništrantov, vďačíme za to, že nám z tejto generácie vyrástli kňazi Benjamin Kosnáč, bratia Ondrej Lazar Tkáč a Ján Felix Tkáč, Patrik Mock, Richard Bóna, Jozef Bartkovjak a Paľko Gajdoš. Veľký význam pre vytváranie spoločenstiev mal spevokol vytvorený pani Máriou Kosnáčovou a to detský, ktorý účinkoval hlavne na Vianoce, mládežnícky s osvedčenými gitaristami Andrejom Gáťom a Paľkom Gajdošom,  ako aj farský, do ktorého v r. 1979 prišiel Ing. Drahoš Jurčacko ako dirigent a veľmi povzniesol umeleckú úroveň súboru. Z členov by som spomenul aspoň Paľka Kostolanského, ktorý nás už pred dvomi rokmi opustil a Dr. Soňu Gáťovú,  ktorú všetci poznáme ako výbornú interpretku žalmov pri svätých omšiach.

Súčasne však treba poďakovať obetavým a nebojácnym občanom, vďaka ktorým prežil  kostol aj fyzicky nepriazeň ľudskej zloby a ideológie totalitného zriadenia. Keď sa začalo hovoriť o zbúraní kostola, bolo potrebné veľké úsilie občanov, aby sa tomu zabránilo. Pre skupinu tých najsmelších a odhodlaných, na čele s Dr. Kaveckým a pani Talajkovou to znamenalo cestu z jedného úradu do druhého, z jednej kancelárie do druhej, od jedného referenta či tajomníka k druhému, až sa nakoniec predsa podarilo zbúraniu zabrániť. Potom prišla ďalšia etapa, v ktorej bolo treba zmeniť taktiku a urýchlene uskutočniť rekonštrukciu, ktorá sa z iniciatívy pani Talajkovej uskutočnila utajene a napriek veľkému rozsahu prác, ale vďaka obetavosti občanov, ktorí si brali dovolenky, aby mohli pracovať v kostole,  sa  uskutočnila vo veľmi krátkom čase asi 6 týždňov. S tichou podporou martinských kaplánov bol kostol uzavretý a niektoré práce, napríklad maľovanie sa robilo v noci. Zhnitá drevená podlaha sa odstránila a nahradila betónovou, mastencová sa pokryla mramorom, urobila sa nová elektroinštalácia, ktorú zadarmo urobil Jožko Žemba, stolárske práce robil pán Adámek, murárske práce pán Bilický a Janko Bohunský , urobila sa sakristia, natreli lavice , opravovala sa strecha a celá rada ďalších nevyhnutných prác, pri ktorých pomáhal Paľko Kostolanský, Imriš Kuchár, Majo Talajka a celá rada ďalších ochotných občanov. Vďaka nim sa kostol sv. Michala Archanjela nielen zachoval ale aj zveľadil .Medzi zaslúžilými treba spomenúť ešte otca Libora Škriputu  a pána  Viliama Zelenáka.

Dňom 1.júla 1992 bola Zakladacou listinou Trnavského arcibiskupa Mons. Jána Sokola č. 3400/92 zo dňa 30.júna 1992 zriadená farnosť svätého Michala Archanjela a následným príchodom minoritov začína nová kapitola dejín Karloveskej farnosti, o ktorej si pohovoríme niekedy  inokedy, snáď pri 10. výročí posviacky kostola sv. Františka na budúci rok.,

V Karlovej Vsi 28.júna 2011
Vojto Tóth