Stanovisko k „darcovstvu“ pohlavných buniek

Podrobnosti
Uverejnené: 27. máj 2012
Prečítané: 3476x

GeneticoBratislava 23. mája - Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (KBS) vydala stanovisko k „darcovstvu“ ľudských pohlavných buniek a k obchodovaniu s nimi.

TK KBS prináša stanovisko v plnom znení:

Subkomisia pre bioetiku Teologickej komisie Konferencie biskupov Slovenska (SpB TK KBS) sa na svojom zasadnutí v Bratislave zaoberala problémom „darcovstva“ ľudských pohlavných buniek (gamét; čiže ľudských vajíčok a spermií), ktoré slúži na umelé plodenie detí, kde je aspoň jeden z rodičov nahradený cudzou osobou (heterológne umelé oplodnenie). Jedným z dôvodov, pre ktorý sa subkomisia týmto problémom zaoberala, sú rôzne aktivity, tak na území Slovenskej republiky, ako aj v zahraničí, ktoré na jednej strane nabádajú mladých ľudí, aby sa stali dobrovoľnými „darcami“ gamét, kým na druhej strane ponúkajú neplodným párom aj také metódy asistovanej reprodukcie, ktoré s využitím darovaných gamét počítajú.

Subkomisia konštatovala, že pri etickom hodnotení tohto problému je potrebné vychádzať z rešpektovania ľudskej dôstojnosti a prirodzených práv počatého dieťaťa, ako aj z pravdivého hodnotenia podstaty a poslania manželstva. Subkomisia zdôraznila, že každé dieťa má právo byť počaté prostredníctvom znakov vyjadrujúcich manželskú lásku medzi mužom a ženou, nosené v lone vlastnej matky, porodené vlastnou matkou a byť vychovávané v rodine založenej na manželstve. Dieťa má tiež právo poznať svojich biologických rodičov, čo je súčasťou poznávania a budovania jeho vlastnej identity.

Subkomisia zároveň pripomenula, že „tradícia Cirkvi a antropologické dôvody uznávajú skutočnosť, že manželstvo a jeho nerozlučná jednota je jediné miesto, ktoré je dôstojné na skutočne zodpovedné odovzdávanie života“ (porov. Donum vitae, II, A, 1.). „Cirkev považuje za eticky neprijateľné oddeľovanie prokreácie od integrálneho osobného kontextu manželského úkonu” (Dignitas personae, 16). Heterológne procedúry umelého oplodnenia (čiže tie, kde sa používajú darované gaméty) však: a) nahradzujú spojenie medzi manželskou láskou a prenášaním života, čím protirečia zmyslu plodenia ako vyjadrenia jednoty manželov (dieťa má, aspoň čiastočne, biologický pôvod mimo manželského páru); b) zatemňujú osobný komponent plodenia (ak sú darcovia gamét neznámi); c) spôsobujú narušenie rodinných vzťahov, oddeľujúc v nich fyzické, psychické a morálne prvky, ktoré ich konštituujú (porov. Donum vitae II, A, 1-3.).

Subkomisia preto vydáva k problému „darcovstva“ ľudských gamét na účely heterológneho umelého oplodnenia toto stanovisko:

1.„Darovanie“ ľudských gamét (vajíčok alebo spermií) je v rozpore s prirodzeným právom dieťaťa byť počaté v kontexte manželskej lásky ako dieťa, ktoré skutočne pochádza od daného manželského páru – muža a ženy. Ak sa manželský pár rozhodne uskutočniť rodičovstvo prostredníctvom „darcovstva“ spermie cudzieho muža alebo prostredníctvom oplodnenia vajíčka, ktoré nepochádza od manželky, zasahuje tým podstatne do utvárania biologického základu identity dieťaťa. Ak by „darovanou“ spermiou bola umelo oplodnená žena, ktorá žije sama bez manželského partnera (nevydatá, vdova, homosexuálna osoba), situácia sa stáva ešte závažnejšou, keďže sa porušuje aj právo dieťaťa mať obidvoch rodičov. Ide o porušenie práva, pretože dieťa osamotenej ženy, dosiahnuté z umelého oplodnenia, nemá otca nie z dôvodu nepredvídanej okolnosti (napr. smrť otca pred narodením dieťaťa) alebo pre nespravodlivosť (napr. opustenie matky zo strany otca), ale z dôvodu „premysleného“ rozhodnutia a uskutočnenia danej technologickej procedúry. Vo všetkých spomenutých prípadoch sa narúšajú prirodzené vzťahy medzi rodičmi a deťmi.

2. „Darovanie“ gamét porušuje vlastnú štruktúru manželskej jednoty, dôstojnosť manželov a ich výlučné právo stať sa otcom a matkou iba jeden skrze druhého (porov. Donum vitae, II. 1-2). Výlučné právo manželov stať sa rodičmi spoločne: iba jeden prostredníctvom druhého, nemá pôvod len v ich vôli, ale spočíva v inštitúcii samotného manželstva. Manželia ho teda nemôžu využívať len podľa vlastnej ľubovôle. Aj keby sterilný manželský partner dal súhlas na umelé oplodnenie pomocou gamét „darcu“, nezmení to negatívnu mravnú podstatu tohto úkonu. Išlo by totiž o „súhlas“, ktorý zasahuje do neodcudziteľného, prirodzeného práva obidvoch manželov. Heterológne umelé oplodnenie porušuje vnútornú jednotu manželov, čím zároveň narúša jednotu, ktorá navzájom spája rodičov s deťmi a deti s rodičmi, falšuje prirodzený poriadok otcovstva a materstva a rozvracia ich charakteristické črty.

3. Je falošný názor, ktorý chce odôvodniť opodstatnenosť heterológneho umelého oplodnenia a „darovania“ gamét intenzívnou a bolestnou túžbou manželov mať vlastné dieťa, a tiež tým, že materstvo a otcovstvo nie je iba biologický fakt. „Darovanie“ gamét v prospech sterilných dvojíc sa tak dokonca považuje za skutok pomoci a sociálnej spravodlivosti. Tento názor však dostatočne nerešpektuje fakt, že pri darcovstve gamét sa nedarujú „hocijaké“ bunky, ale také, ktoré nielen umožňujú vznik nového ľudského života, čiže počatie dieťaťa, ale spoluurčujú aj jeho biologickú (genetickú) identitu. „Darca“/„darkyňa“ gamét sa stáva skutočným genetickým rodičom (otcom/matkou) dieťaťa. Heterológne umelé oplodnenie je zároveň vyjadrením akéhosi „genetického sebectva“: prevažujúcej túžby jedného z manželov mať vlastné genetické puto s počatým dieťaťom. Z tohto biologického (genetického) vzťahu sa však nespravodlivo vylučuje druhý z manželov, ktorý ostáva iba „sociálnym rodičom“. Vo vnútri vzťahu týchto manželov sa tak vytvára závažná trhlina.

4. „Darcovia“ gamét sú spoluzodpovední za porušovanie práva na život u detí, ktoré sa počali z nimi „darovaných“ gamét. Okrem rizika fyzického poškodenia a úmrtia, či priameho (úmyselného) alebo nepriameho usmrtenia ľudských zárodkov v tele (in vivo) alebo mimo tela matky (in vitro), ako aj „spontánnych” potratov, ktoré zapríčiňujú nedokonalosť a riziká samotných používaných metód, je sem potrebné započítať aj umelé potraty pri zistení poškodenia plodu (prenatálna eugenika) alebo pri viacplodovom tehotenstve (tzv. redukcia plodov) po umelom oplodnení. Osobitný morálny problém predstavujú tzv. nadpočetné embryá (čiže ľudské bytosti, u ktorých sa už nepočíta s ich prenesením do maternice). Sú dočasne skladované v hlboko zmrazenom stave (tzv. kryoprezervácia) a okrem priamej fyzickej likvidácie ohrozené aj zneužitím na rôzne výskumné alebo iné účely. Ide tu o morálne neprijateľné zaobchádzanie s nevinným ľudským životom.

5. Anonymita „darcu“ gamét nerešpektuje právo dieťaťa poznať svoj biologický (genetický) pôvod. Môže viesť aj k iným závažným následkom. Ide napríklad o situácie, keď by sa niekto mohol stať otcom veľkého počtu detí narodených rôznym matkám, ale zostal by vo vzťahu k nim ako otec „skrytý“. Takéto prípady sa už v niektorých krajinách vyskytli. Vzniká tiež riziko, že by niektoré z týchto detí mohli nevedome uzatvoriť manželstvá s vlastnými súrodencami (incest). Navyše, táto anonymita – a falošná „istota nezodpovednosti“ – darcu gamét vo vzťahu k počatému potomstvu sa v súčasnosti stáva ľahšie prelomiteľnou, najmä v dôsledku zvyšujúceho sa výkonu a nových možností aktuálnych informačných technológií.

6. Z etického hľadiska je neprijateľné zriaďovanie a prevádzkovanie bánk ľudských spermií alebo vajíčok na heterológne umelé oplodnenie, hoci by sa uskutočňovalo aj bez lukratívnych cieľov (porov. Donum vitae II., A, 3.). Ak sa navyše vykonáva pre zisk, nemorálnosť takéhoto konania sa znásobuje. To, že v mnohých krajinách si mladí ľudia zarábajú „darovaním“ svojich vajíčok alebo spermií, svedčí o strate citlivosti voči základným ľudským hodnotám. „Darovanie“ vajíčok je navyše spojené s nezanedbateľnými rizikami pre zdravie a plodnosť ženy. „Darcovia“ gamét by si mali uvedomiť, že „darované“ pohlavné bunky nesú v sebe ich vlastnú, jedinečnú genetickú identitu. Preto by sa nemali vystavovať riziku, že by sa ich pohlavné bunky mohli stať predmetom ďalšieho nekontrolovateľného využitia alebo obchodu.

7. „Darovanie“ gamét vytvára aj možnosť ich následného zneužitia v eticky problematickom biologickom či biomedicínskom výskume. I keď takéto riziko je v kultúrnych krajinách do istej miery znížené limitujúcimi právnymi predpismi a etickými smernicami, možnosť neetických manipulácií s „darovanými“ ľudskými gamétami je znepokojujúca. Príkladom sú experimenty, pri ktorých by sa používali ľudské gaméty spolu so zvieracími, rôzne neprípustné manipulácie ľudského genómu, vytváranie ľudsko-zvieracích chimér, cybridov či hybridných embryí, ako aj pokusy s dnes takmer všeobecne zakázaným klonovaním človeka.

Mons. Štefan Sečka
Predseda Subkomisie pre bioetiku Teologickej komisie KBS

Prelát Opus Dei navštívil Bratislavu

Podrobnosti
Uverejnené: 26. máj 2012
Prečítané: 3562x

.

Prelát Opus Dei, Mons. Javier Echevarría bol počas víkendu na pastoračnej návšteve v Bratislave. Počas týchto dní mal možnosť stretnúť sa s rodinami, priateľmi a známymi, ktorí majú účasť na apoštolských iniciatívach vykonávaných veriacimi.

Opus Dei.25/05/2012
opusdei.sk

Prelát Opus Dei, Mons. Javier Echevarría bol počas víkendu na pastoračnej návšteve v Bratislave. Počas týchto dní mal možnosť stretnúť sa s rodinami, priateľmi a známymi, ktorí majú účasť na apoštolských iniciatívach vykonávaných veriacimi Opus Dei. Počas týchto troch intenzívnych dní vyzýval k apoštolátu, modlitbe za pápeža Benedikta XVI., k nasledovaniu jeho učenia a v neposlednom rade k radostnej a veľkodušnej odpovedi Bohu v každodennom živote.

Prelát počas besedy s rodinami všetkých povzbudzoval k tomu, aby hľadali svätosť v bežných záležitostiach každého dňa podľa ducha, ktorý šíril zakladateľ Opus Dei, svätý Josemaría Escrivá de Balaguer. Pripomenul, že treba byť vďačný všetkým kresťanom, ktorý počas komunizmu obetovali svoj život za vieru. Počas tejto besedy mohol odpovedať na viacero otázok týkajúcich sa apoštolátu, rodiny, dôvery v Boha, vytrvalosti vo viere a Božieho povolania, ktorému sa dostalo deťom v rodine. Veriacim kresťanom mimo iného pripomenul, aby boli vďační za milosť krstu obdržanej od Boha. Taktiež povzbudzoval k modlitbe za všetkých ľudí, aby sa títo prostredníctvom sviatostí stretli s Bohom. Zvlášť pri tejto príležitosti vyzdvihol sviatosť zmierenia. Stála apoštolská práca Opus Dei na Slovensku začala v júni 1996. Prelát nejedenkrát zopakoval, že zakladateľ Opus Dei ešte dávno pred pádom komunizmu navštívil Slovensko vo svojej modlitbe a mysli modliac sa za prenasledovaných kresťanov nášho národa. Apoštolské plody, ktoré teraz zbierame, sú výsledkom modlitby tohto svätca.  

V sobotu bol Prelát prijatý na audiencii u bratislavského arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského, s ktorým bol asi hodinu. Následne na ďalšom stretnutí s rodinami hovoril o veľkej láske a starostlivosti Mons. Zvolenského voči veriacim svojej diecézy. Povzbudzoval zúčastnených, aby mali vo veľkej láske svojho biskupa, v prvom rade tým, že sa budú modliť za jeho osobu a úmysly. V sobotu mal taktiež besedu s asi tridsiatimi diecéznymi kňazmi a seminaristami z   Českej republiky a Slovenska, kde mali títo príložitosť opýtať sa ho, ako zlepšiť svoj duchovný život i duchovný život svojich veriach. Počas návštevy prijal Prelát v súkromí trinásť rodín, medzi ktorými boli zakladatelia a podporovatelia materských škôlok, rodinných kurzov, rodičia veriacich Prelatúry a spolupracovníci Opus Dei. Tesne pred odchodom na letisko ešte stihol požehnať dvom mladým novomanželov.

V nedeľu chcel Mons. Javier Echevarría vidieť pozemok neďaleko Bratislavy, kde sa plánuje postaviť dom na duchovné cvičenia a konvivencie. Tam ho už čakala skupina ďalších rodín, ktorí ho chceli pozdraviť a prejaviť mu vďaku a náklonnosť.

Kardinál Schönborn: Postoj Cirkvi k homosexualite sa nemení

Podrobnosti
Uverejnené: 22. máj 2012
Prečítané: 3498x

Vatikán 21. mája - Viedenský arcibiskup kardinál Christoph Schönborn navštívil v týchto dňoch Rím, kde okrem iného diskutoval s predstaviteľmi Svätej stolice o situácii cirkvi v Rakúsku a poskytol niekoľko rozhovorov.

Pre taliansky list La Stampa vysvetľoval kardinál Schönborn vnútrocirkevnú situáciu v krajine našich susedov. Odpovedal tiež na otázku týkajúcu sa prípadu farnosti Stützenhofen, kde si veriaci zvolili do pastoračnej rady osobu, ktorá žije v registrovanom homosexuálnom partnerstve, proti čomu sa postavil miestny farár. Viedenský kardinál prekvapivo do sporu nezasiahol, čím voľbu pastoračnej rady potvrdil. V niektorých médiách sa preto objavili správy naznačujúce, že ide o posun v postoji cirkvi ohľadne homosexuality.

Kardinál Schönborn dôrazne poprel, že by jeho postoj bol výrazom akejkoľvek zmeny v tejto oblasti a povedal, že ide iba o špecifický prípad, akých je mnoho. „V prípadoch osôb, ktoré žijú v neregulárnych zväzkoch, či už sú tvorené rozvedenými znovu zosobášenými alebo osobami toho istého pohlavia, zastávame my pastieri jasné učenie Písma a Cirkvi nie z nejakého fideizmu, ale preto, že sme presvedčení, že toto učenie je cestou ku šťastiu. A musíme sa snažiť všetkým napomáhať k životu, ktorý odpovedá tomuto učeniu.“ Na otázku, prečo teda v danom prípade nezasiahol, viedenský arcibiskup povedal: „ Pretože musíme uznať, že nielen tí, ktorí žijú v situácii objektívneho mravného neporiadku, ale my všetci potrebujeme odpustenie a milosrdenstvo. Kráčame k cieľu, ktorý rozpoznávame srdcom a mysľou, ale sme si taktiež vedomí, že je potrebné vykročiť k obráteniu a zachovať trpezlivosť. Takéto situácie netreba ospravedlňovať, ale vyžadovať ich zmenu. Ako pastier som usúdil, že v danom špecifickom prípade, o ktorom hovoríme, takýto proces prebieha.“

Kardinál Schönborn potom v tom istom rozhovore odpovedal na otázku týkajúcu sa disentu v rakúskej cirkvi, ktorý sa naposledy prejavil verejnou výzvou kňazov k neposlušnosti: „Chcel by som predovšetkým povedať, že jedna vec je tzv. Pfarrer-Initiative z roku 2006, ktorú podpísalo 350 kňazov, a inou je výzva k neposlušnosti, ktorú pred rokom vydal Mons. Helmut Schüller, bez toho, aby o tom informoval signatárov. Vyhlásil som hneď na začiatku, že nie je možné sa hrať so slovami a že výzva k neposlušnosti je neprijateľná. Ako biskupi sme vyčkávali - podľa niektorých až príliš - a teraz pripravujeme pastoračný list, ktorý vyjde v rámci Roka viery a odpovieme v ňom na všetky otázky, ktoré položili signatári. Teraz je čas veci vyjasniť“, pokračoval kardinál Schönborn. Pokiaľ však signatári Farárskej iniciatívy neustúpia, „potom prijmeme rozhodnutie, obsahujúce aj prípadné disciplinárne kroky. Dúfam, že to nebude potrebné. Rozhodnutie však prijmeme my, miestni biskupi, a nie Rím.“

Pre Vatikánsky rozhlas potom viedenský arcibiskup v tejto súvislosti uviedol: „V médiách existuje jednostranný obraz. Je pravda, že existujú ťažkosti, protesty, ale existuje aj mnoho viery. Mám na mysli veľmi početné modlitebné skupiny mládeže, o ktorých sa nehovorí, a mohol by som poskytnúť ich dlhý zoznam! Chcem preto ukázať inú víziu a bol by som rád, aby sa vedelo, že naša cirkev je živá. Rastie počet mladých rodín, ktorí žijú svoju vieru vo svete s vedomím kreatívnej menšiny. Mládež je priťahovaná spiritualitou a liturgiou v kláštoroch. Sme zvyknutí byť väčšinou a hovoriť všetko o všetkých, ale teraz nastala chvíľa, aby sme uznali, že sme menšinou a aby každý na svojom mieste svedčil o našej viere. Bez viery Cirkev neexistuje. Na Bielu sobotu sa všetci ocitli v temnotách zdanlivého fiaska. Iba Matka Božia si uchovala vieru aj napriek hroznému utrpeniu nad skutočnou smrťou svojho Syna. V tomto uchovávaní viery Cirkev prežila a prežije vždycky. Mňa sa pri modlitbe Zdravas Mária vždy dotýkajú slova „teraz i v hodinu smrti našej“. Teraz, vždy, vo vnútri môjho života je Mária prítomná. Občas je možné započuť uštipačnú poznámku o babičkách modliacich sa ruženec. Hovorilo sa to, keď som bol mladý, ale ony sú tu stále. Nie sú to však tie isté babičky spred päťdesiatich rokov, ale babičky dneška. A modlia sa stále. Kto pohŕda babičkami, ktoré sa modlia, nepochopil z evanjelia vôbec nič,“ povedal kardinál Schönborn.

Zdroj: (TK KBS/RV CZ)

Zverejnili logo k Roku sv. Cyrila a Metoda

Podrobnosti
Uverejnené: 08. máj 2012
Prečítané: 3685x

cmBratislava 5. mája – Rada Konferencie biskupov Slovenska pre vedu, vzdelanie a kultúru dnes zverejnila logo venované Roku sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. Bude sa využívať pri všetkých podujatiach pri príležitosti jubilejného roka, ktorý sa na Slovensku začne presne o dva mesiace 5. júla a jeho ukončenie je naplánované na 31. decembra 2013.

Logo znázorňuje dominanty z pôsobenia sv. Cyrila a Metoda na našom území. „To znamená dvojkríž ako ich symbol a knihu, pretože vieme, čo nám priniesli – Sväté písmo a slovanskú abecedu, kultúru a liturgiu,“ povedal TK KBS Mons. František Rábek, predseda Rady KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru. Na dvoch listoch otvorenej knihy sú veľké písmená C a M, ktoré pripomínajú osoby sv. Cyrila a Metoda. Ďalej sú tam dva roky – 863 pripomína rok ich príchodu a 2013 pripomína 1150. výročie od ich príchodu. Pod logom je nápis „1150. VÝROČIE PRÍCHODU SVÄTÝCH CYRILA A METODA“.

O logu rozhodli v marci na svojom poslednom plenárnom zasadnutí biskupi v Čičmanoch. Logo, ktoré vybrali z vyše 20 návrhov, vytvorilo grafické štúdio Pergamen v Trnave.

Slávenie 1150. výročia od príchodu sv. Cyrila a Metoda pripomenú na Slovensku viaceré podujatia. Vo farnostiach sa bude 1. júla 2012 čítať osobitný pastiersky list venovaný Jubilejnému roku. Biskupi tiež v marci rozhodli, že odporúčajú, aby sa prvá nedeľa mesiaca, tam, kde to dovoľuje liturgický kalendár, počas Jubilejného roka používal formulár svätej omše k svätým solúnskym bratom. Homília by mohla byť zameraná na prehlbovanie viery.

Hlavné slávenie sa začne 5. júla 2012 v Nitre na sviatok našich vierozvestov slávnostnou svätou omšou pred Nitrianskym divadlom. V predvečer sviatku sa v Nitre uskutoční slávnostný koncert. Jubilejný rok sa ukončí 31. decembra 2013.

V rámci osláv jubilea sa plánujú aj viaceré slovesné, hudobné a výtvarné projekty. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre vydá na budúci rok antológiu slovenskej poézie a prózy venovanej svätým solúnskym bratom. Zároveň Spolok Svätého Vojtecha (SSV) vydá antológiu pápežských dokumentov pojednávajúcich o cyrilometodskej tradícii. KBS iniciuje vydanie poštovej známky venovanej solúnskym bratom. V Nitre sa pripravuje výstava archeologických nálezov vzťahujúcich sa k cyrilometodskému obdobiu a k Veľkej Morave.

Naplánované sú aj štyri vedecké konferencie s priamou účasťou Konferencie biskupov Slovenska. V novembri tohto roka v Nitre (organizovaná Univerzitou Konštantína Filozofa a Biskupským úradom v Nitre), vo februári 2013 na Gregorovej univerzite v Ríme, v máji 2013 v Pápežskom kolégiu svätých Cyrila a Metoda v Ríme a máji 2013 na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (so slovensko-ruskou účasťou).


(TK KBS)

Zomrel spišský emeritný biskup Mons. František Tondra

Podrobnosti
Uverejnené: 03. máj 2012
Prečítané: 3514x

10tondra-noSpišská Kapitula 3. mája (TK KBS) – Vo veku 76 rokov dnes v košickej nemocnici zomrel spišský emeritný biskup Mons. František Tondra. TK KBS o tom informoval hovorca Spišskej diecézy Peter Majda. Pohrebné obrady zosnulého biskupa Mons. Františka Tondru sa uskutočnia vo štvrtok 10. mája 2012.

"V duchu kresťanskej nádeje oznamujeme, že vo štvrtok 3. mája 2012, zaopatrený sviatosťami, odovzdal Stvoriteľovi svoju dušu náš emeritný biskup Mons. František Tondra v 76. roku života, 50. roku kňazstva a 23. roku biskupskej služby," uviedla Spišská diecéza na svojej stránke dieceza.kapitula.sk.

Pohreb bude vo štvrtok 10. mája 2012 o 10:00 h v Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. Hlavným celebrantom pohrebnej svätej omše bude košický arcibiskup a metropolita Mons. Bernard Bober. Po svätej omši uložia pozostatky otca biskupa Tondru na cintoríne v Spišskej Kapitule.

Životopis Františka Tondru:

František Tondra sa narodil 4. júna 1936 v Spišských Vlachoch. Maturoval na 11-ročnej strednej škole v Spišskej Novej Vsi (1954). V rokoch 1954 – 1957 študoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave a v rokoch 1957 – 1962 na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde v roku 1978 získal doktorát z teológie. Na tamojšej katedre morálnej teológie pôsobil v rokoch 1978 – 1983 ako odborný asistent. V roku 1990 pôsobil ako odborný asistent na na Teologickom inštitúte CMBF UK a TF KU v Spišskej Kapitule - Spišskom Podhradí (morálna teológia, kresťanská sociológia). V júli 1993 (12. 7.) získal habilitáciu a v decembri 1997 (12. 12.) bol menovaný prezidentom SR za profesora v odbore teológia.

Za kňaza bol vysvätený 1. júla 1962 v Bratislave. Pôsobil ako kaplán v Levoči (1. 8. 1962 - 31.10. 1963), správca farnosti v Hnilci (1. 11. 1963 - 14. 4. 1970) a v Zázrivej (15. 4. 1970 - 30. 9. 1978) a kaplán v Zázrivej (1. 10. 1978 - 30. 9. 1980). Neskôr ako správca farnosti v Zázrivej (1. 10. 1980 - 14. 10. 1983, správca farnosti v Tvrdošíne (15. 10. 1983 - 14. 4. 1987), správca farnosti v Levoči (15. 4. 1987 - 8. 9. 1989), prodekan v dekanáte Spišská Nová Ves (1. 2. 1988 - 31. 3. 1989) a dekan v spišskonovoveskom dekanáte (1. 4. 1989 - 8. 9. 1989).

František Tondra bol 26. 7. 1989 menovaný za diecézneho biskupa Spišskej diecézy. Konsekrovaný bol 9. 9. 1989 v Katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. Konsekrátorom bol kardinál Jozef Tomko. Spolukonsekrátormi boli Mons. Francesco Colasuono, arcibiskup, Mons. Ján Sokol, arcibiskup.

Od 3. 10. 1994 bol konzultorom Kongregácie pre katolícku výchovu. V apríli 1990 (23. 4.) bol vymenovaný za podpredsedu Biskupskej konferencie ČSFR. V júli 1991 (11. 6.) sa po abdikácii kardinála Tomáška stal predsedom Biskupskej konferencie ČSFR. V máji 1993 (4. 5.) bol vymenovaný za predsedu Konferencie biskupov Slovenska (abdikoval kvôli chorobe 13. 4. 1994); opätovne zvolený 31. 8. 2000, 16. 9. 2003 a 3. 10. 2006. Predsedom KBS bol do 28. 10. 2009.

Bol predsedom Bioetickej subkomisie Teologickej komisie KBS, členom Vedeckej rady Katolíckej univerzity v Ružomberku a Teologickej fakulty KU v Košiciach. V januári 2003 (1. 1.) mu prezident Rudolf Schuster udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy. V decembri 2007 (11. 12.) získal titul Dr. h. c. od Trnavskej univerzity.

V auguste minulého roka (4. 8. 2011) prijal Svätý Otec Benedikt XVI. jeho zrieknutie sa úradu spišského diecézneho biskupa a ustanovil ho za Apoštolského administrátora Spišskej diecézy. Od 10. 9. 2011 bol na dôchodku. Od začiatku apríla 2012 bol hospitalizovaný vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, kde sa podrobil operácii na srdci. Zomrel 3. mája 2012 po ťažkej chorobe v košickej nemocnici.

Zdroj: Spišská diecéza / TK KBS

Poľsko: Eucharistický zázrak

Podrobnosti
Uverejnené: 23. apríl 2012
Prečítané: 27860x

.

Pred niekoľkými rokmi obletela svet správa o eucharistickom zázraku v poľskom mestečku Sokółka. V posledných týždňoch boli zverejnené svedectvá o ďalších zázrakoch na tomto mieste.

.

Eucharistické zázraky

Svedkami eucharistického zázraku sme pri každej svätej omši, keď Ježiš tajomným spôsobom premieňa podstatu chleba a vína prostredníctvom konsekračných slov kňazov na svoje Telo a Krv. Napriek tomu história svedčí o mnohých neobyčajných zjavoch spojených s premenou eucharistických spôsobov na skutočné ľudské tkanivá. Boh takýmto spôsobom niekedy posilňuje našu vieru v svoju reálnu prítomsnosť v eucharistii, pomáha našej nevere, alebo nás napomína kvôli našej vlažnosti zoči-voči najväčšiemu tajomstvu kresťanského života.

Množstvo eucharistických zázrakov za udialo na území dnešného Talianska. Jedným z najznámejších miest uchovávajúcich takýmto spôsobom sprítomnené Kristovo Telo a Krv je aj minoritský kostol v Lanciane.

.

Zázrak v Sokółkehostia

V poľskej Sokółke sa eucharistický zázrak stal iba nedávno. Bolo to 12. decembra v roku 2008 vo farskom kostole sv. Antona. Farárovi, ktorý podával sväté prijímanie veriacim, vypadla z misky jedna premenená hostia a dopadla na zem. Kňaz ju úctivo zodvihol a vložil do ablučnej nádobky – misky s vodou pri dvierkach svätostánku, aby sa hostia vo vode rozpustila.

Po niekoľkých dňoch prekvapený farár spozoroval, že hostia sa vo vode nerozpustila. Objavili sa však na nej červené škvrny. Prekvapený kňaz informoval o udalosti diecéznu kúriu. Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že časť hostie sa nevysvetliteľným spôsobom premenila na organické tkanivo srdcového svalu človeka v kŕčovom stave, ktorý nastáva v okamihu smrti. Hostia bola neskôr v monštrancii vystavená na poklonu veriacim, ktorí do Sokółky začali prichádzať vo veľkom počte.

.

Milostivé miesto

Posilnená viera v eucharistiu zmenila či zachránila život mnohým veriacim. Minulý týždeň viaceré poľské média informovali o zázračných uzdraveniach, ktoré sú zaznamenané a zodpovedne dokumentované na farskom úrade v Sokółke. Mestečko sa medzičasom stalo známym pútnickym miestom.

Podľa zverejnených informácií počet milostí vyprosených na kolenách pred eucharistickým Kristom rýchlo rastie. Modlitby tých, ktorí nemôžu byť v sanktuáriu prítomní, predkladajú Bohu sestričky z rehole Eucharistianiek, ktoré neustále adorujú Najsvätejšiu sviatosť v tamojšom kostole sv. Antona.

.

Neobyčajné uzdravenia

Pani Krystyna Oloffson, Poľka žijúca už 30 rokov vo Švédsku, trpela nádorovým ochorením. Počas svojho pobytu u dcéry, ktorá žije v Poľsku, počula o neobyčajnom zázraku v Sokółke. Pridala sa k pútnikom, ktorí šli na toto miesto a poprosila kňazov, aby v kostole odslúžili svätú omšu za jej uzdravenie. S týmto úmyslom sa dlho a s veľkou dôverou modlila pred vystavenou hostiou. O niekoľko dní celkom ustúpila neznesiteľná bolesť, ktorá sprevádzala jej chorobu a lekári po dôkladných vyšetreniach skonštatovali, že nádor z jej tela úplne zmizol.

Iným zaujímavým svedectvom je zázračné uzdravenie malého Jakuba Rapiera, ktorému lekári diagnostikovali chorobu známu ako aspergerov syndróm. Keď sa rodina dozvedela o diagnóze, jeho stará mama vložila svoju dôveru v Krista. Poprosila o odslúženie svätej omše za jeho uzdravenie v Sokółskom sanktuáriu. Svätá omša bola slávená 29. júla v roku 2011. Nesledujúce vyšetrenia už chorobu chlapca nepreukázali. Lekári priznali, že všetky jej skoršie prejavy nevysvetliteľným spôsobom v krátkom čase úplne zmizli.

V decembri 2011 napr. dievčatá z miestnej školy poprosili kňaza o odslúženie svätej omše za uzdravenie ich kamarátky Justyny Popowczak, chorej na rakovinu. Presne v deň a v tom istom čase, keď kňaz slávil svätú omšu v jej intencii, prebiehali vyšetrenia dievčaťa, ktoré bez akýchkoľvek pochýb preukázali, že nádor na obličke chorého dievčaťa celkom zmizol. Práve toto odborné svedectvo lekárov je veľmi vzácnym dokumentom, ktorý kňazi v Sokółskom sanktuáriu uchovávajú.

Kniha umiestnená v Kostole svätého Antona je už po niekoľkých rokoch plná rôznych svedectiev o milostiach vyprosených na kolenách pred eucharistickým Kristom. Kostolík vyhľadávajú veriaci i neveriaci z celého sveta. Zázraky, kvôli ktorým sú mnohí z nich ochotní precestovať veľké vzdialenosti, majú svoj prameň v tom najväčšom zázraku, ktorý sa každodenne odohráva pred našimi očami na oltároch cirkvi..

Spracoval: br, jozef

Zdroj: sanctus.pl

.

Benediktovi XVI. je možné poslať blahoprajný e-mail

Podrobnosti
Uverejnené: 19. apríl 2012
Prečítané: 3055x

Vatikán, 16. apríla – Veriaci z celého sveta môžu zaslať pri príležitosti dnešných 85. narodenín Benedikta XVI. - Svätému Otcovi aj blahoprajný e-mail. Adresu s názvom Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. dnes zriadilo Tlačové stredisko Svätej stolice. Joseph Ratzinger sa narodil 16. apríla 1927 v bavorskom mestečku Marktl am Inn. Vo štvrtok 19. apríla 2012 si pripomenieme siedme výročie jeho voľby za nástupcu sv. Petra.

( TK KBS, RV jak; ml )

Lefevristi povedali áno

Podrobnosti
Uverejnené: 18. apríl 2012
Prečítané: 4672x

Vatikán, 18. apríla (RV CZ) - "Povzbudzujúcu" odpoveď, ktorá znamená oproti predchádzajúcemu "nedostatočnému" stanovisku "krok vpred".

fsspxHovorca Svätej stolice P. Federico Lombardi tak definoval text doručený v utorok do Vatikánu predstaveným Kňazského bratstva sv. Pia X. (FSSPX) Mons. Bernardom Fellayom. Ide o novú odpoveď Bratstva na vieroučnú preambulu, ktorá je základom k nastoleniu plného zmierenia so Svätou stolicou. Predchádzajúci postoj Bratstva zo 16. marca nepovažoval Vatikán za postačujúci k prekonaniu vieroučných problémov. Generálny predstavený Bratstva bol preto vyzvaný, aby sa ešte pokúsil vyjasniť svoje stanovisko s cieľom odstrániť existujúci rozkol.

Pápežská komisia "Ecclesia Dei", ktorá s tradicionalistami vedie debaty už tretí rok, sa k odovzdaniu odpovede vyjadrila stručným vyhlásením. Uvádza sa v ňom, že komisia dostala text dňa 17. apríla na základe žiadosti Kongregácie pre náuku viery zo dňa 16. marca 2012. Odpoveď bude teraz podrobená štúdiu a následne odovzdaná k posúdeniu Svätému Otcovi.

Ako vysvetlil P. Lombardi, proces by sa mohol uzavrieť už počas niekoľkých týždňov. Kongregácia pre náuku viery preskúma odpoveď Bratstva pravdepodobne už v polovici mája a predloží svoje závery Svätému Otcovi. Do tejto doby však nie je možné považovať výsledky debát za pozitívne, spresnil vatikánsky hovorca. Bratstvo sv. Pia X. totiž predložilo svoje návrhy k "doplneniu a spresneniu" vieroučnej preambuly, ktoré musia byť prerokované. Plné znenie preambuly bude zverejnené vo svojej definitívnej verzii v samotnom závere rokovania, potvrdil hovorca Svätej stolice.

Veľkonočné posolstvo Urbi et Orbi

Podrobnosti
Uverejnené: 08. apríl 2012
Prečítané: 3189x

papaSvätý Otec Benedikt XVI. predniesol tradičné posolstvo Urbi et Orbi. Prinášame plné znenie príhovoru.

Drahí bratia a sestry z Ríma a celého sveta!

„Surrexit Christus, spes mea“ – „Vstal Pán, Kristus, nádej moja“ (Veľkonočná sekvencia).

Nech vám všetkým zaznieva plesajúci hlas Cirkvi slovami, ktoré tento starodávny hymnus vkladá na pery Márie Magdalény, prvej, čo vo Veľkonočné ráno stretla vzkrieseného Krista. Bežala za ostatnými učeníkmi a s radostným srdcom im oznámila: „Videla som Pána“ (Jn 20,18). Aj my, potom, čo sme prešli púšťou pôstu a dní utrpenia, dnes víťazne voláme. „Vstal z mŕtvych! Naozaj vstal z mŕtvych!“.

Každý kresťan znovu prežíva skúsenosť Márie Magdalény. Je to stretnutie, čo mení život: stretnutie s jedinečným mužom, ktorý nám dáva zakúsiť plnosť Božej dobroty a pravdy, ktorý nás vyslobodzuje zo zlého nie nejakým povrchným, chvíľkovým spôsobom, ale oslobodzuje nás radikálne, uzdravuje nás v plnosti a navracia nám našu dôstojnosť. Preto Mária Magdaléna nazýva Ježiša „moja nádej“, pretože on bol ten, kto jej umožnil znovu sa narodiť a daroval jej novú budúcnosť, život dobrý a slobodný od hriechu. „Kristus moja nádej“ znamená, že každá moja túžba po dobre v ňom nachádza skutočnú možnosť: s ním môžem dúfať, že sa môj život stane dobrým a plným, večným, pretože sám Boh sa priblížil natoľko, že vstúpil do našej ľudskej prirodzenosti.

Avšak i Mária Magdaléna, tak ako ostatní apoštoli, musela vidieť Ježiša, odmietnutého predstaviteľmi národa, zatknutého, bičovaného, odsúdeného na smrť a ukrižovaného. Muselo byť neznesiteľným vidieť stelesnené Dobro podriadené ľudskej zlomyseľnosti, Pravdu vysmievanú klamstvom, Milosrdenstvo zranené pomstou. Zdalo sa, že Ježišovou smrťou zlyhala nádej tých, čo mu dôverovali. Avšak táto nádej sa nikdy úplne nestratila: predovšetkým v srdci Panny Márie, Ježišovej matky, ostal horieť plamienok i v temnotách noci. Nádej v tomto svete je nezlučiteľná s tvrdosťou zla. Nie je to len múr smrti, ktorý jej kladie prekážky, ale ešte oveľa viac skutočnosti vyhrotené nenávisťou, pýchou, klamstvom a násilnosťou. Ježiš prešiel týmto smrteľným sprisahaním, aby nám otvoril cestu vedúcu do Kráľovstva života. V jednej chvíli sa zdalo, akoby bol Ježiš premožený: tma zahalila svet, Božie ticho bolo totálne, a zdalo sa, že slovo nádej je úplne zbytočné.

A zrazu, ráno prvého dňa po sobote, je hrob prázdny. Ježiš sa zjavuje Márii Magdaléne, iným ženám a učeníkom. Viera sa rodí ešte viac živá a silnejšia ako kedykoľvek predtým. Už nepremožiteľná, pretože je postavená na rozhodujúcej skúsenosti: „Smrť a život sa stretli / v obdivuhodnom zápase. / Pán života bol mŕtvy, / ale teraz, živý, triumfuje“. Znaky zmŕtvychvstania dosvedčujú víťazstvo života nad smrťou, lásky nad nenávisťou, milosrdenstva nad pomstou: „Hrob živého Krista, / sláva vzkrieseného Krista, / a anjeli, ktorí sú jeho svedkami, / šatka a jeho plachty“.

Drahí bratia a sestry! Ak Ježiš vstal z mŕtvych, preto – ale iba preto – sa udialo niečo skutočne nové, čo mení stav človeka a sveta. Preto je Ježiš ten, komu môžeme úplne dôverovať. Nie len jeho posolstvu, ale práve Jemu, pretože ako vzkriesený už nepatrí do minulosti, ale je prítomný dnes, živý. Kristus je osobitným spôsobom nádejou a útechou pre kresťanské spoločenstvá, ktoré sú kvôli viere ťažko skúšané diskrimináciou a prenasledovaním. Prostredníctvom svojej Cirkvi stojí, ako sila nádeje, blízko pri každom ľudskom utrpení a znášaní nespravodlivosti.

Vzkriesený Kriste, daruj nádej Blízkemu východu, aby členovia všetkých etník, kultúr a náboženstiev tohto regiónu spolupracovali na budovaní spoločného dobra a rešpektovaní ľudských práv. Aby sa osobitne v Sýrii zastavilo krviprelievanie a bezodkladne sa nastúpilo na cestu vzájomného rešpektu, dialógu a zmierenia, ako k tomu vyzýva aj medzinárodné spoločenstvo. Nech mnohí utečenci z tejto krajiny a tí, ktorí potrebujú humanitárnu pomoc, nájdu prijatie a solidárnosť, aby si mohli uľahčiť vo svojom utrpení. Nech Veľkonočné víťazstvo povzbudí iracký národ, aby vynaložil maximálne úsilie pokročiť na ceste stability a rozvoja. Nech vo Svätej zemi, Izraelčania a Palestínčania znova pokračujú s odvahou v mierovom procese.

Nech Pán, víťaz nad zlom a smrťou, podporuje kresťanské komunity na Africkom kontinente, nech im dá nádej v zápase s ťažkosťami, nech ich urobí budovateľmi pokoja a tvorcami rozvoja spoločnosti, do ktorej patria.

Vzkriesený Ježišu, poteš trpiace národy Afrického rohu a vzbuď v nich túžbu po zmierení; pomôž oblasti Veľkých Jazier, Sudánu a Južnému Sudánu a daruj ich obyvateľom silu odpustenia. Nech oslávený Kristus daruje pokoj a stabilitu Mali, ktoré sa nachádza v chúlostivej politickej situácii. Nigérii, ktorá sa v uplynulých mesiacoch stala divadlom krvavých teroristických útokov, nech veľkonočná radosť prinesie potrebnú energiu na vybudovanie pokojnej spoločnosti, ktorá rešpektuje náboženskú slobodu svojich občanov.

Požehnanú Veľkú noc!

Preklad: Jozef Šofranko SJ (RV) 

Sv. Otec z príležitosti svetového dňa mládeže

Podrobnosti
Uverejnené: 01. apríl 2012
Prečítané: 2983x

Prinášame celý text posolstva Sv. Otca Benedikta XVI. z príležitosti svetového dňa mládeže.

Drahí priatelia,
s radosťou sa na vás opäť obraciam pri príležitosti 27. svetového dňa mládeže. Spomienka na stretnutie v Madride minulý rok v auguste je v mojom srdci stále živá. Boli to mimoriadne chvíle milosti, počas ktorých Pán požehnal prítomných mladých ľudí, ktorí prišli z celého sveta. Ďakujem Pánovi za hojné ovocie, ktoré tieto dni priniesli a ktoré sa v budúcnosti ešte znásobí, tak medzi mladými, ako aj v spoločenstvách, ku ktorým patria. Teraz sa už sústreďujeme na budúce stretnutie v Rio de Janeiro v roku 2013, ktorého témou bude „Choďte teda, učte všetky národy!“ (Mt 28, 19).
Tento rok je mottom Svetového dňa mládeže výzva z Listu svätého apoštola Pavla Filipanom: „Ustavične sa radujte v Pánovi!” (4, 4). Radosť je totiž ústredným prvkom kresťanskej skúsenosti. Aj počas každého Svetového dňa mládeže zažívame intenzívnu radosť, radosť zo spoločenstva, radosť z toho, že sme kresťanmi, radosť z viery. Je to jeden z charakteristických znakov týchto stretnutí. A vidíme, že majú veľkú príťažlivú silu: vo svete, ktorý je často poznačený smútkom a starosťami, je to dôležité svedectvo o kráse a dôveryhodnosti kresťanskej viery.
Cirkev je povolaná prinášať do sveta radosť. Autentickú a trvalú radosť, akú hlásali anjeli pastierom v Betleheme v tú noc, keď sa narodil Ježiš (porov. Lk 2, 10): Boh nielen hovoril, nielen konal zázračné znamenia v dejinách ľudstva, Boh sa nám stal takým blízkym, že sa stal jedným z nás a prešiel všetkými etapami ľudského života. V zložitej súčasnej situácii pociťujú mnohí mladí okolo vás veľkú potrebu počuť, že kresťanské posolstvo je posolstvom radosti a pokoja! Chcel by som sa s vami zamyslieť nad touto radosťou, nad spôsobmi, ako ju nájsť, aby ste ju mohli prežívať čoraz hlbšie a stať sa jej poslami uprostred tých, ktorí sú okolo vás.

1. Naše srdce je stvorené pre radosť
Túžba po radosti je vtlačená v hĺbke ľudskej bytosti. Za bezprostrednými a pominuteľnými potešeniami hľadá naše srdce hlbokú, plnú  a trvalú radosť, ktorá môže dať životu „chuť“. A to platí predovšetkým pre vás, pretože mladosť je obdobím neustáleho objavovania života, sveta, druhých i seba samých. Je to čas otvorenosti voči budúcnosti a voči veľkým túžbam po šťastí, priateľstve, zdieľaní a pravde, čas, keď sme priťahovaní ideálmi a robíme si plány.
Každý deň nám Pán ponúka toľko obyčajných radostí: radosť zo života, radosť z krásy prírody, radosť z dobre vykonanej práce, radosť zo služby, radosť z úprimného a čistého priateľstva. A ak sa pozorne prizrieme, existuje mnoho ďalších dôvodov na radosť: pekné okamihy z rodinného života, spoločné priateľstvá, objavenie vlastných schopností a dosiahnutie dobrých výsledkov, ocenenie od druhých, možnosť vyjadriť sa a byť pochopený, pocit, že sme pre blížneho užitoční. Ďalej je to získavanie nových vedomostí prostredníctvom štúdia, objavovanie nových horizontov prostredníctvom cestovania a stretnutí, možnosť robiť si plány do budúcnosti; aj skúsenosť z čítania nejakej knihy, obdivovania vrcholného umeleckého diela, počúvania a hrania hudby, či pozerania filmu v nás môže vyvolať pravú a skutočnú radosť.
Každý deň sa však stretávame aj s mnohými ťažkosťami a v srdci pociťujeme starosť ohľadne budúcnosti, a preto sa možno pýtame, či plná a trváca radosť, po ktorej túžime, nie je len ilúziou a útekom z reality. Mnohí mladí sa pýtajú: je dnes skutočne možné naplno sa radovať? Pri svojom hľadaní idú rôznymi cestami, pričom niektoré z nich sú nesprávne, či dokonca nebezpečné. Ako však odlíšiť skutočne trvácu radosť od bezprostredných a klamných potešení? Ako nájsť v živote pravú radosť, takú, ktorá pretrvá a neopustí nás ani v ťažkých chvíľach?

2. Boh je zdrojom pravej radosti
V skutočnosti všetky autentické radosti, tie malé každodenné i tie veľké radosti života, majú svoj pôvod v Bohu – aj keď sa to na prvý pohľad nezdá – pretože Boh je spoločenstvom večnej lásky, ktorá neostáva uzatvorená v sebe samej, ale sa šíri v tých, ktorých On miluje a ktorí jeho milujú. Boh nás stvoril na svoj obraz z lásky a vyliatím svojej lásky na nás, aby nás naplnil svojou prítomnosťou a svojou milosťou. Boh chce, aby sme mali účasť na jeho božskej a večnej radosti a aby sme objavili, že hodnota a najhlbší zmysel nášho života spočíva v tom, že On nás akceptuje, prijíma a miluje. No nie nestálym prijatím, aké môže byť to ľudské, ale nepodmienečným prijatím, aké je to Božie: ja som chcený, mám vo svete a v dejinách svoje miesto, som osobne milovaný Bohom. A ak ma Boh akceptuje, miluje a ja som si tým istý, jasne a určite viem, že je dobré, že som, že existujem.
Táto nekonečná Božia láska ku každému z nás sa naplno prejavila v Ježišovi Kristovi. V ňom sa nachádza radosť, ktorú hľadáme. V evanjeliu vidíme, ako sa udalosti spojené so začiatkom Ježišovho života vyznačujú radosťou. Keď archanjel Gabriel oznamuje Panne Márii, že bude matkou Spasiteľa, začína slovami: „Zdravas’!“ (Lk 1, 28) – raduj sa. Pri Ježišovom narodení Pánov anjel hovorí pastierom: „Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán“ (Lk 2, 11). A mudrci, ktorí hľadali dieťatko, „ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali“ (Mt 2, 10). Dôvod tejto radosti spočíva teda v blízkosti Boha, ktorý sa stal jedným z nás. Práve to mal na mysli svätý Pavol, keď písal kresťanom vo Filipách: „Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko” (Flp 4, 4 – 5). Prvou príčinou našej radosti je blízkosť Pána, ktorý má prijíma a miluje.
A skutočne, zo stretnutia s Ježišom sa vždy rodí veľká vnútorná radosť. V evanjeliách to môžeme vidieť v mnohých epizódach. Spomeňme si na návštevu Ježiša u Zacheja, nečestného vyberača daní, verejného hriešnika, ktorému Ježiš hovorí: „Dnes musím zostať v tvojom dome!“ A Zachej, ako to opisuje svätý Lukáš, „ho prijal s radosťou“ (Lk 19, 5 – 6). Ide o radosť zo stretnutia s Pánom; o pocítenie Božej lásky, ktorá môže zmeniť celý môj život a priniesť spásu. A Zachej sa rozhodne zmeniť život a darovať svoj majetok chudobným.
V hodine Ježišovho umučenia sa táto láska prejavila v celej svojej sile. V posledných okamihoch svojho pozemského života, keď večeral so svojimi priateľmi, Ježiš hovorí: „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. Ostaňte v mojej láske!... Toto som vám povedal, aby vo vás bola moja radosť a aby vaša radosť bola úplná“ (Jn 15, 9.11). Ježiš chce priviesť svojich učeníkov a každého z nás k plnej radosti, tej, ktorú prežíva spoločne so svojím Otcom, aby láska, ktorou ho Otec miluje, bola v nás (porov. Jn 17, 26). Kresťanská radosť spočíva v tom, že sme otvorení tejto Božej láske a patríme mu.
Evanjeliá rozprávajú o tom, že Mária z Magdaly a iné ženy išli pozrieť hrob, kde bolo uložené Ježišovo telo po jeho smrti, a od anjela sa dozvedeli udivujúcu správu, že vstal z mŕtvych. Preto „so strachom i veľkou radosťou“ – ako zaznamenáva evanjelista – rýchlo odišli od hrobu a bežali túto radostnú zvesť oznámiť učeníkom. A Ježiš im išiel v ústrety a povedal: „Pozdravujem vás!“ (Mt 28, 8 – 9). Ide o radosť zo spásy, ktorá sa im ponúka: Kristus je živý, je to On, kto porazil zlo, hriech a smrť. On je prítomný uprostred nás ako Zmŕtvychvstalý až do skončenia sveta (porov. Mt 28, 20). Zlo nemá v našom živote posledné slovo, veď viera v Krista Spasiteľa nám hovorí, že Božia láska zvíťazí.
Táto hlboká radosť je ovocím Ducha Svätého, ktorý z nás robí Božie deti, schopné prežívať a zakúšať jeho dobrotu, obracať sa na Boha s oslovením „Abba, Otče“ (Rim 8, 15). Radosť je znamením jeho prítomnosti a jeho pôsobenia v nás.

3. Uchovávať v srdci kresťanskú radosť
V tejto chvíli sa pýtame: ako prijať a uchovať tento dar hlbokej duchovnej radosti?
Žalm nám hovorí: „Hľadaj radosť v Pánovi a dá ti, za čím túži tvoje srdce“ (Ž 37, 4). A Ježiš vysvetľuje, že „nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi“ (Mt 13, 44). Nájsť a uchovať si duchovnú radosť nám umožňuje stretnutie s Pánom, ktorý nás žiada, aby sme ho nasledovali, aby sme urobili zásadné rozhodnutie a úplne mu zverili svoj život. Drahí mladí, nebojte sa dať šancu Ježišovi Kristovi a jeho evanjeliu a urobiť mu miesto vo svojom živote; je to cesta na dosiahnutie pokoja a skutočného šťastia vo vašom vnútri, je to cesta k opravdivému plnému životu Božích detí, stvorených na jeho obraz a podobu.
Hľadajte radosť v Pánovi, lebo radosť je plodom viery, je spoznávaním jeho prítomnosti a jeho priateľstva v každodennom živote: „Pán je blízko!“ (Flp 4, 5). Radosť je vkladaním našej nádeje do neho, jeho hlbším spoznávaním a milovaním. Rok viery, ktorý o niekoľko mesiacov začne, nech je nám pomocou a povzbudením. Drahí priatelia, naučte sa vidieť, čo Boh koná vo vašom živote, objavte ho skrytého v udalostiach vášho každodenného života. Verte, že je vždy verný zmluve, ktorú uzavrel s vami v deň vášho krstu. Vedzte, že vás nikdy neopustí. Často k nemu obracajte svoj zrak. Na kríži dal svoj život, pretože vás miluje. Kontemplácia tejto nesmiernej lásky prinesie do nášho srdca nádej a radosť, ktorú nič nepremôže. Kresťan nemôže byť smutný, pretože stretol Krista, ktorý dal za neho život.
Hľadať Pána, stretať ho v živote, značí aj prijímať jeho slová, ktoré sú radosťou pre srdce. Prorok Jeremiáš píše: „Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi slasťou a radosťou srdca“ (Jer 15, 16). Učte sa čítať a meditovať Sväté písmo, nájdete v ňom odpovede na tie najhlbšie otázky o pravde, ktoré prebývajú vo vašom srdci a vo vašej mysli. Božie slovo vám odhalí zázraky, ktoré Boh vykonal v ľudských dejinách, a naplní vás radosťou, ktorá vás privedie ku chvále a klaňaniu: „Poďte, plesajme v Pánovi... klaňajme sa a na zem padnime, kľaknime na kolená pred Pánom, ktorý nás stvoril“ (Ž 95, 1.6).
Osobitne privilegovaným miestom na vyjadrenie radosti, ktorú Cirkev čerpá z Pána a odovzdáva svetu, je liturgia. Každú nedeľu slávia kresťanské spoločenstvá v eucharistii ústredné tajomstvo: Kristovu smrť a vzkriesenie. To je najdôležitejší moment pre každého Pánovho učeníka, pretože v ňom sa sprítomňuje jeho obeta lásky. Nedeľa je deň, v ktorom sa stretáme so vzkrieseným Kristom, počúvame jeho slová, živíme sa jeho telom a krvou. Žalm hovorí: „Toto je deň, ktorý učinil Pán, plesajme a radujme sa z neho“ (Ž 118, 24). A na Veľkú noc spieva Cirkev Veľkonočný chválospev vyjadrujúci radosť z víťazstva Ježiša Krista nad hriechom a smrťou: „Zaplesaj nebeský chór anjelov... Zaraduj sa zem, zaplavená toľkým jasom... a tento chrám nech zaznie naším jasavým spevom!“. Kresťanská radosť sa rodí z poznania, že sme milovaní Bohom, ktorý sa stal človekom, dal za nás svoj život a premohol zlo a smrť; a je prežívaním lásky k nemu. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, mladá karmelitánka, napísala: „Ježišu, milovať ťa je mojou radosťou“ (P 45, 21. január 1897, Op. Compl., s. 708).

4. Radosť z lásky
Drahí priatelia, radosť je úzko spätá s láskou: sú to dva neoddeliteľné plody Ducha Svätého (porov. Gal 5, 23). Láska plodí radosť a radosť je jednou podobou lásky. Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty v odozve na Ježišove slová – „Blaženejšie je dávať ako prijímať!“ (Sk 20, 35) – povedala: „Radosť je ako sieť lásky, ktorou môžete zachytiť duše. Boh miluje toho, kto rozdáva radosť. A kto dáva s radosťou, dáva viac“. A Boží služobník Pavol VI. napísal: „V samotnom Bohu je všetko radosťou, pretože všetko je darom“ (exhortácia Gaudete in Domino, 9. máj 1975).
Chcem vám tiež povedať, že s ohľadom na rôzne oblasti vášho života „milovať“ znamená byť stály, verný, dodržiavať záväzky. A to v prvom rade v priateľstvách: naši priatelia očakávajú, že budeme úprimní, lojálni, verní, pretože skutočná láska vytrvá aj a predovšetkým v ťažkostiach. A to isté platí ohľadne práce, štúdia a služieb, ktoré konáte. Vernosť a stálosť v dobrom vedú k radosti, aj keď nie vždy bezprostredne.
Ak chceme zakúsiť radosť lásky, musí byť veľkodušní a nesmieme sa uspokojiť len s minimom. Musíme sa úplne angažovať v živote a venovať osobitnú pozornosť tým najnúdznejším. Svet potrebuje kompetentných a veľkodušných mužov a ženy, ktorí sa budú venovať službe spoločnému dobru. Seriózne sa venujte štúdiu; rozvíjajte svoje talenty a dávajte ich už odteraz do služby blížnym. Hľadajte spôsob ako prispieť k spravodlivejšej a ľudskejšej spoločnosti tam, kde sa nachádzate. Nech je celý váš život vedený duchom služby a nie túžbou po moci, materiálnom úspechu a peniazoch.
Pokiaľ ide o veľkodušnosť nemôžem nespomenúť jednu mimoriadnu radosť: tú, ktorú pocítite, keď odpoviete na povolanie darovať Pánovi celý svoj život. Drahí mladí priatelia, nebojte sa, keď vás Kristus povoláva na rehoľný, mníšsky, misionársky alebo kňazský život. Buďte si istí, že on naplní radosťou tých, ktorí mu zasvätia svoj život v odpovedi na jeho pozvanie zanechať všetko a ostať s ním, aby sa s nerozdeleným srdcom mohli venovať službe druhým. Rovnako veľkú radosť však dáva aj mužom a ženám, ktorí sa úplne oddajú jeden druhému v manželstve, aby tak budovali rodinu a stali sa znamením Kristovej lásky k Cirkvi.
Chcel by som ešte spomenúť tretiu cestu vedúcu k radosti lásky: rozvíjanie bratskej lásky vo vašom živote a v živote vašich spoločenstiev. Medzi takýmto spoločenstvom lásky a radosťou je veľmi úzky vzťah. Svätý Pavol nie náhodou napísal svoju výzvu v množnom čísle: „Ustavične sa radujte v Pánovi!” (Flp 4, 4). Iba ak budeme spoločne žiť takéto bratské komúnio, môžeme zakúsiť túto radosť. Kniha Skutky apoštolov takto opisuje prvé kresťanské spoločenstvo: „Po domoch lámali chlieb a s radosťou a úprimným srdcom požívali pokrm“ (Sk 2, 46). Usilujte sa aj vy o to, aby sa kresťanské spoločenstvá stali privilegovanými miestami vzájomného zdieľania, pozornosti a starostlivosti.

5. Radosť z obrátenia
Drahí priatelia, aby ste mohli zažiť opravdivú radosť, musíte vedieť rozpoznať pokušenia, ktoré vás od nej vzďaľujú. Súčasná kultúra vedie často k sledovaniu bezprostredných cieľov, výkonov a potešení, podporujúc skôr nestálosť, ako trvácnosť spojenú s námahou a vernosťou záväzkom. Vysiela posolstvá pobádajúce ku konzumnému zmýšľaniu a predkladajúce falošné šťastie. Skúsenosť nás učí, že majetok nezaručuje šťastie: je toľko ľudí, ktorí majú hojnosť materiálnych statkov, no často ich trápi beznádej, smútok a cítia v živote prázdnotu. Aby sme zotrvali v radosti, musíme žiť v láske a v pravde, žiť v Bohu.
Božia vôľa je, aby sme boli šťastní. Preto nám dal na našej ceste konkrétne usmernenia: prikázania. Keď ich budeme dodržiavať, nájdeme cestu života i šťastie. Hoci sa na prvý pohľad môžu javiť ako súbor zákazov brániacich slobode, ak sa nad nimi pozornejšie zamyslíme vo svetle Kristovho posolstva, predstavujú súbor základných a cenných pravidiel vedúcich k šťastnému životu v súlade s Božím plánom. Často však, naopak, konštatujeme, že budovanie života bez ohľadu na Boha a jeho vôľu, prináša sklamanie, smútok, pocit zlyhania. Skúsenosť hriechu, ktorá je odmietnutím nasledovať Boha, pohrdnutím jeho priateľstvom, prináša do nášho srdca tieň.
Avšak niekedy nie je kresťanská cesta ľahká a vernosť Pánovej láske sa stretá s prekážkami alebo zaznamenáva pády, no Boh nás vo svojom milosrdenstve neopúšťa a ponúka nám stále možnosť vrátiť sa k nemu, zmieriť sa s ním, zakúsiť radosť z jeho odpúšťajúcej a prijímajúcej lásky.
Drahí mladí, často pristupujte k sviatosti pokánia a zmierenia! Je to sviatosť znovu nájdenej radosti. Proste Ducha Svätého o svetlo, aby ste spoznali svoje hriechy a dokázali prosiť Boha o odpustenie. Pristupujte k tejto sviatosti pravidelne, pokojne a s dôverou. Pán má vždy pre vás otvorené svoje náručie, očistí vás a vovedie do svojej radosti: aj pre jedného hriešnika, ktorý sa obráti, je v nebi radosť (porov. Lk 15, 7).

6. Radosť v skúškach
Nakoniec by mohla v našom srdci ostať otázka, či je skutočne možné žiť v radosti aj uprostred toľkých skúšok života, zvlášť tých najbolestnejších a najtajomnejších; či ak skutočne nasledujeme Pána a dôverujeme mu, budeme vždy šťastní.
Odpoveďou nám môžu byť skúsenosti dvoch mladých ľudí, ktorí tak ako vy našli v Kristovi svetlo, dávajúce im silu a nádej aj v tej najťažších situáciách. Blahoslavený Pier Giorgio Frassati (1901 – 1925) zakúsil vo svojom krátkom živote veľa skúšok a jedna z nich ho skutočne hlboko zranila, lebo sa týkala jeho citového života. V tejto situácii napísal svojej sestre: „Pýtaš sa ma, či som šťastný; a ako by som sa nemal byť? Pokým mi viera dáva silu, som šťastný! Katolík nemôže nebyť šťastný... Cieľ, pre ktorý sme boli stvorení, zahŕňa cestu posiatu mnohými tŕňmi, ale nie je to smutná cesta: je veselá, aj napriek bolestiam“ (List sestre Luciane, Turín, 14. február 1925). A blahoslavený Ján Pavol II., keď ho predstavoval ako vzor, povedal o ňom: „Bol to mladý človek s nákazlivou radosťou, radosťou, ktorá mu pomáhala prekonávať mnohé ťažkosti jeho života“ (Príhovor k mladým, Turín, 13. apríl 1980).
Ešte bližšie našej dobe je mladá Chiara Badanová (1971 – 1990), ktorá bola len nedávno blahorečená a ktorá okúsila, že bolesť môže byť láskou premenená a tajomne naplnená radosťou. Vo veku 18 rokov, keď jej rakovina začínala spôsobovať nesmierne utrpenie, modlila sa Chiara k Duchu Svätému a prosila za mladých z jej hnutia. Namiesto toho, aby žiadala o svoje uzdravenie, prosila Boha o to, aby svojím Duchom osvietil všetkých týchto mladých ľudí, dal im múdrosť a svetlo: „Bol to skutočne Boží okamih: veľmi som fyzicky trpela, ale moja duša spievala“ (List Chiare Lubichovej, Sasselo, 20. december 1989). Kľúčom k jej pokoju a radosti bola úplná dôvera v Pána a prijatie choroby ako tajomného prejavu jeho vôle pre jej dobro i pre dobro druhých. Často opakovala: „Ak to chceš ty, Ježišu, chcem to aj ja“. Sú to dve obyčajné svedectvá spomedzi mnohých, ktoré ukazujú, že opravdivý kresťan nie je nikdy zúfalý a smutný – ani zoči-voči najťažším prekážkam – a tiež, že kresťanská radosť nie je únikom zo skutočnosti, ale je nadprirodzenou silou, s ktorou možno čeliť každodenným ťažkostiam. Vieme, že ukrižovaný a vzkriesený Kristus je s nami, je navždy naším verným priateľom. Keď máme účasť na jeho utrpení, máme účasť aj na jeho sláve. S ním a v ňom sa utrpenie premieňa na lásku. A v nej sa nachádza radosť (porov. Kol 1, 24).

7. Svedkovia radosti
Drahí priatelia, nakoniec by som vás chcel povzbudiť, aby ste boli misionármi radosti. Nemôžeme byť šťastní, ak ostatní nie sú šťastní: o radosť sa treba deliť. Choďte a povedzte  iným mladým ľuďom o vašej radosti z toho, že ste našli cenný poklad, ktorým je sám Ježiš. Radosť z viery si nemôžeme nechávať pre seba: ak si ju chceme uchovať, musíme ju odovzdávať ďalej. Svätý Ján hovorí: „Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami… A toto píšeme, aby naša radosť bola úplná“ (1Jn 1, 3 – 4).
Niekedy sa kresťanstvo opisuje ako spôsob života potláčajúci našu slobodu a protirečiaci našej túžbe po šťastí a radosti. To však nezodpovedá pravde! Kresťania sú muži a ženy, ktorí sú skutočne šťastní, pretože vedia, že nikdy nie sú sami, ale vždy sú v Božích rukách! Preto je vašou úlohou, mladí Kristovi učeníci, aby ste ukázali svetu, že viera vedie k šťastiu a k pravej, plnej a trvácej radosti. A ak sa aj kresťanský spôsob života zdá niekedy únavný a nudný, vy musíte ako prví svedčiť o radostnej a šťastnej podobe viery. Evanjelium je „dobrou zvesťou“, že Boh nás miluje a že každý z nás je pre neho dôležitý. Ukážte svetu, že je to skutočne tak! Buďte zapálenými misionármi novej evanjelizácie! Prinášajte trpiacim a hľadajúcim radosť, ktorú im Ježiš chce dať. Prinášajte ju do vašich rodín, do vašich škôl a univerzít, na vaše pracoviská a do priateľských spoločenstiev, v ktorých žijete. Uvidíte, aká je nákazlivá. A dostanete stonásobne: radosť zo spásy pre vás samotných, radosť vidieť ako Božie milosrdenstvo pôsobí v srdciach. V deň vášho definitívneho stretnutia s Pánom, ho budete počuť, ako hovorí: „Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21).
Na tejto ceste nech vás sprevádza Panna Mária. Ona prijala Pána do svojho lona a radostným chválospevom vo svojom Magnifikat vyznáva: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi“ (Lk 1, 46 – 47). Mária naplno odpovedala na Božiu lásku, keď mu oddala svoj život v pokornej a bezvýhradnej službe. Nazývame ju „Príčinou našej radosti“, pretože nám dala Ježiša. Nech vás ona uvedie do tej radosti, ktorú vám nik nemôže vziať!

Vo Vatikáne 15. marca 2012


Benedikt XVI.

Vatikán schválil obrad požehnania nenarodených detí

Podrobnosti
Uverejnené: 29. marec 2012
Prečítané: 4398x

Podľa informácií internetového magazínu lifesitenews.com schválila Svätá stolica nový liturgický obrad požehnania dieťaťa v lone matky, ktorý by mal byť zakrátko publikovaný vo forme brožúry v španielskom a anglickom jazyku. V amerických farnostiach má byť táto brožúra distribuovaná z príležitosti tohtoročného Dňa matiek.babatko

Americkí biskupi, ktorí na zostavení obradu pracovali, dosiahli 24. marca jeho schválenie a uznanie od Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.

„Som očarený krásou tohto obradu požehnania nenarodených detí.“ povedal kardinál Daniel DiNardo, predseda komisie Pro-Life pôsobiacej pri Konferencii katolíckych biskupov Ameriky (USCCB). „Chceli sme túto správu ohlásiť tak rýchlo, ako to len bude možné, aby mohli farnosti čo najskôr začať s užívaním tejto novej sväteniny.“ povedal Neworleanský arcibiskup Gregory Aymond. Obrad požehnania dieťaťa v lone matky má byť teraz pripojený k iným požehnaniam v Benedikcionáli.

Pro-Life komisia Konferencie katolíckych biskupov Ameriky informovala, že nové požehnanie bolo pripravené pre podporu rodičov čakajúcich na narodenie dieťaťa. Má veriacich povzbudzovať na modlitby a docenenie hodnoty daru dieťaťa v lone matky. Zároveň má v spoločnosti napomôcť k rozšíreniu úcty k ľudskému životu. Obrad budú môcť kňazi vykonávať počas svätej omše i mimo jej slávenia.

 .

Preložil a spracoval br. jozef

Pápežskú univerzitu v Ríme povedie slovenský dominikán

Podrobnosti
Uverejnené: 28. marec 2012
Prečítané: 3369x

Vatikán, 26. marca  – Slovenský dominikán profesor Miroslav Konštanc Adam bol dnes vymenovaný za rektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského (Angelicum) v Ríme. Táto pápežská univerzita je známa tým, že v roku 1947 na nej dosiahol doktorát zo spirituálnej teológie Karol Wojtyła, neskorší pápež bl. Ján Pavol II.

p. adamPáter Miroslav Konštanc Adam OP sa narodil 2. augusta 1963 v Michalovciach. Po gymnaziálnych štúdiách v rodnom meste v rokoch 1982-1987 absolvoval štúdium na Vysokej škole veterinárskej v Košiciach. V rokoch 1987-1990 pracoval v Štátnom veterinárnom ústave v Michalovciach ako veterinárny lekár, bakteriológ a hygienik potravín. Dňa 26. februára 1989 vstúpil do tajného noviciátu rehole dominikánov, 28. apríla 1990 zložil prvé rehoľné sľuby a 13. apríla 1993 doživotné. V rokoch 1990-1995 absolvoval filozoficko-teologické štúdium na Cyrilometodějskej teologickej fakulte Palackého univerzity v Olomouci. Po svojej kňazskej vysviacke 24. júna 1995 pôsobil ako kaplán študentov Ekonomickej univerzity vo farnosti Bratislava-Kalvária. Postgraduálnu lektorskú skúšku z teológie zložil v septembri 1996 v Prahe. V rokoch 1996-2001 absolvoval licenciátne a doktorské štúdium kánonického práva na Pápežskej univerzite sv. T. Akvinského (Angelicum) v Ríme. V rokoch 2001-2005 bol provinciálom Rehole dominikánov na Slovensku. V rokoch 2001-2010 bol odborným asistentom kánonického práva na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity v Bratislave, v roku 2004 aj na Teologickom inštitúte sv. T. Akvinského v Kyjeve. V rokoch 2003-2005 bol sudcom Metropolitného tribunálu Košickej arcidiecézy. Dňa 11. októbra 2005 bol vymenovaný za profesora na Fakulte kánonického práva Pápežskej univerzity sv. T. Akvinského v Ríme. V letných mesiacoch rokov 2006-2007 pracoval ako obhajca zväzku na Metropolitnom tribunáli Losangeleskej arcidiecézy v Kalifornii. Od roku 2006 je sudcom Prvej inštancie Interdiecézneho tribunalu Rímskej diecézy a ostatných diecéz Lazia. Od roku 2009 je komisárom Kongregácie pre náuku viery a takisto Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života v Ríme. V decembri 2009 bol vymenovaný za dekana Fakulty kánonického práva a prorektora Pápežskej univerzity sv. Tomáša Akvinského v Ríme. Dňa 26. marca 2012 bol vymenovaný za rektora Pápežskej univerzite sv. T. Akvinského v Ríme.


(RV)