Popolcová streda
- Podrobnosti
- Uverejnené: 31. august 2009
- Prečítané: 7165x
Popolcovou stredou sa v Cirkvi začína pôstne obdobie. Je to obdobie štyridsaťdňového pokánia, v ktorom majú veriaci zvláštnu príležitosť zintenzívniť svoj duchovný život, vykročiť na cestu osobnej obnovy a pripraviť sa na slávenie najväčších kresťanských sviatkov – Veľkej noci.
Popolcovou stredou sa v Cirkvi začína pôstne obdobie. Je to obdobie štyridsaťdňového pokánia, v ktorom majú veriaci zvláštnu príležitosť zintenzívniť svoj duchovný život, vykročiť na cestu osobnej obnovy a pripraviť sa na slávenie najväčších kresťanských sviatkov – Veľkej noci.
V prvých storočiach bola príprava na slávenie zmŕtvychvstania kratšia – trvala iba štyridsať hodín, teda len počas Veľkého piatku a Bielej soboty. Neskôr sa prípravy predĺžili na celý týždeň. V štvrtom storočí už pôst trval štyridsať dní, ako to spomína sv. Atanáz z Alexandrie v Pastierskom liste pri príležitosti Veľkej noci v roku 334. Túto tradíciu potvrdzuje aj Cyril Jeruzalemský, ktorý vo svojich katechézach píše o štyridsiatich dňoch pokánia. V Rímskej Cirkvi sa pôst začínal na šiestu nedeľu pred Veľkou nocou. Keďže pôst sa v tradícii netýkal nedele, ktorá je vždy pamiatkou na Kristovo zmŕtvychvstanie, začiatok pôstu bol presunutý z nedele na stredu. Natrvalo sa táto tradícia udomácnila v roku 1570. Štyridsať dní symbolizuje a odkazuje na Ježišov štyridsaťdňový pôst na púšti a na putovanie Izraela cez púšť, ktoré trvalo štyridsať rokov.
Počas liturgie na Popolcovú stredu sa vykonáva obrad posypania hlavy popolom. Je sprevádzaný slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ Tieto slová nám majú pripomenúť nestálosť terajšieho života a to, že sme na zemi iba pútnikmi, ktorých vlasť je v nebesiach. Gesto posypania hlavy popolom na znak pokánia je známe vo viacerých kultúrach a tradíciách. Môžeme ho nájsť v starobylom Egypte a Grécku, ale aj v indiánskych kultúrach. Samozrejme zmienku o ňom nachádzame aj na stránkach Biblie (napr. v Knihe proroka Joela a Jonáša). Do liturgie sa toto gesto dostáva až začiatkom ôsmeho storočia. Prvé svedectvá o posvätení popola pochádzajú z desiateho storočia. V jedenástom storočí tento zvyk prijal pápež Urban II. ako záväzný v celej Cirkvi. Z tohto obdobia pochádza tiež zvyk, že tento popol sa pripravuje z posvätených ratolestí z Kvetnej nedele predchádzajúceho roku.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi nám pripomína, že bez skutočného a úprimného obrátenia srdca je telesný pôst iba prázdnym gestom. Naopak, vnútorné obrátenie nás má priviesť k tomu, aby sme zaujali taký vnútorný postoj, ktorý sa vyjadruje aj cez vonkajšie skutky pokánia.
Zdroj: http://lublin.scj.pl/cms/