Prázdniny u minoritov 2026
- Podrobnosti
- Uverejnené: 21. júl 2026
- Prečítané: 310x
Pobyt v minoritskom kláštore v Levoči je už pre mnohých z nás neodmysliteľnou a obľúbenou súčasťou letných prázdnin. Tento rok sme sa stretli od 12. do 17. júla.
Na minoritské prázdniny sme dorazili v nedeľu 12. júla v podvečerných hodinách. Po večeri sa nám podarilo naplánovať program nasledujúcich dní.
Už tradične sme takmer každý deň začínali svätou omšou s dobrovoľnou účasťou a raňajkami. Duchovne a telesne posilnení sme sa pustili do práce, ktorej tohtoročnou náplňou bolo umývanie okien a leštenie dverí v kláštore, triedenie kníh v kláštornej knižnici, šmirgľovanie a následné natieranie lavičiek, ako aj skrášľovanie zelene v kláštornom dvore.
Z výletov do okolia sme opäť načerpali množstvo zážitkov. V pondelok poobede sme sa vybrali do Vysokých Tatier. Naším cieľom bolo vyjsť na Predné Solisko (pre polovicu z nás bola postačujúcim cieľom Chata pod Predným Soliskom). Následne sme sa prešli popri Štrbskom plese, obdivujúc krásy slovenskej prírody.
Keďže počasie utorkového poobedia nám veľmi neprialo, výlet sme absolvovali už doobeda. Niektorí na bicykloch, ďalší na elektrobicykloch a iní pešo – no všetci odhodlaní zdolať Kráľovu hoľu (pre niektorých bola postačujúcim cieľom Chata pod Kráľovou hoľou). Jazda na bicykli bola však pre všetkých príjemným spestrením pobytu. Utorkový večer sme ukončili prechádzkou po meste a návštevou jedného z miestnych podnikov.
Stredajšou odmenou za prácu bola prechádzka po Levočskej doline, spojená s bowlingom, pri ktorom sme sa všetci dobre zabavili.
Noc zo stredy na štvrtok bola vcelku netradičná. Po krátkom (alebo žiadnom) spánku sme sa pred štvrtou ráno vybrali na východ slnka na Mariánsku horu. Pre množstvo oblakov sme ho nemohli vidieť v plnej kráse, ale boli sme hrdí, že sme sa dokázali prekonať. Po zvyšok dňa sme boli celkom unavení, no podarilo sa nám zájsť na kávu, prejsť sa po meste a zahrať si futbal na miestnom ihrisku. V piatok sme ešte poupratovali a popoludní sa vybrali domov.
Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na priebehu tohto týždňa. Bratovi Martinovi ďakujeme za organizáciu a program, ktorý sme spoločne pripravili a zrealizovali. Vďaka patrí taktiež všetkým minoritom, ktorí nás srdečne privítali a pani kuchárke Milke, ktorá nám každý deň pripravila výborný obed.
Tento spoločný čas bol pre nás naplnený duchovným povzbudením, smiechom, prekonávaním vlastných limitov a zážitkami, na ktoré budeme dlho spomínať.
Tak teda opäť o rok!
Text: Simona Uhlíková
Fotky: Účastníci minoritských prázdnin
