2. august: Porciunkula

Istej noci v roku 1216 sv. František bdel v Porciunkule na modlitbách. Zrazu v kostolíku zažiarilo svetlo a František uvidel nad oltárom Krista odetého do svetla, po jeho pravici Božiu Matku v sprievode anjelov.

Ako sv. František získal milosť porciunkulových odpustkov

František vzdal Pánovi úctu s tvárou pritlačenou k zemi. Pán sa ho pýtal po čom túži pre spásu duší. František bez rozmýšľania odpovedal: "Nebeský Otče, aj keď som len nehodný hriešnik, prosím, aby bola všetkým, ktorí prídu do tohto kostola s úmyslom vyznať svoje hriechy a prejaviť skrúšenosť, udelená milosť úplného odpustenia dočasných trestov." "Prosíš veľa, brat František" - povedal Pán. Zaslúžiš si ale viac a viac ti bude dané. Prijímam teda tvoju modlitbu, ale pod podmienkou, že v mojom mene predložíš túto žiadosť môjmu námestníkovi na zemi. A František sa bez otáľania dostavil pred tvár Honória III., ktorý bol v tom čase v Perúgii a úprimne mu rozpovedal o svojom videní. Pápež ho pozorne vypočul a dal mu dovolenie. Potom sa opýtal: "Na koľko rokov chceš tieto odpustky?" František rýchlo odpovedal: "Svätý Otče neprosím o roky, ale o duše!" A šťastný chcel odísť, ale pápež za ním zavolal: "A nechceš ani nijaký doklad?" A František odpovedal: "Stačí mi tvoje slovo, Svätý Otče! Odpustenie hriechov je Božím dielom, Bohu prináleží zjaviť toto dielo. Nepotrebujem žiadny doklad, pretože Najsvätejšia Panna je dokumentom, Ježiš Kristus notárom a anjeli svedkami." Niekoľko dní potom v prítomnosti umbrijských biskupov zvolal k zhromaždeným veriacim v Porciunkule: "Túžim, aby ste všetci prišli do neba!" V roku 1480 pápež Sixtus VI. rozšíril toto privilégium na všetky františkánske kostoly I. a II. rádu, ale len pre bratov. V roku 1622 Gregor XV. zahrnul do tohto privilégia všetkých ľudí, ktorí sa v tento deň vyspovedajú a príjmu sv. prijímanie. Okrem toho ho rozšíril, okrem františkánskych, aj na kostoly bratov kapucínov. Pápeži toto privilégium stále znovu a znovu potvrdzovali. Pápež Pavol VI. ho v roku 1967, apoštolskou konštitúciou Indulgentiarium Doctrina, upravil tak, že 2. augusta môže získať úplné odpustky každý, kto navštívi farský kostol a splní obvyklé podmienky pre ich získanie.


Dejiny Porciunkuly
Etymológia slova "Porciunkula" vychádza z dvoch prameňov. Prvým bolo vymedzenie "piccola porzione" (malá čiastka) terénu, na ktorom vyrástla kaplnka, a ktorý v tom čase patril k rozľahlým pozemkom benediktínov. Druhým prameňom - ako hovorí tradícia - bola "piccola porzione di pietra" (malá čiastka kameňa) z hrobu Božej Matky, ktorú štyria pútnici priniesli zo Svätej zeme a umiestnili do jednej zo stien kaplnky. Počiatky kaplnky siahajú do IV. storočia. Ide o malú stavbu na širokom priestranstve z neveľkou apsidou. Gotická klenba podobná klenbe kostolíka sv. Damiána bola postavená samotným sv. Františkom. Keď sa svätec rozhodol bývať pri Porciunkule, kaplnka ešte nemala strechu, len steny. Benediktíni ju sv. Františkovi prenajali za symbolický košík plný rýb ulovených v potoku Tescio, ktorý im bol dávaný každý rok. Benediktíni chceli Františkovi kaplnku dať do vlastníctva, ale on, verný chudobe, neprijal tento dar a prosil, aby od neho prijímali tento symbolický nájom. František obýval Porciunkulu spolu s inými bratmi tri roky, do roku 1209, kedy sa kvôli zväčšujúcemu sa počtu bratov malá komunita presídlila do Rivo Torto. Sv. František sa vrátil do Porciunkuly v roku 1211 a založil tu prvé františkánske miesto: nazval ho miestom, nie kláštorom, pretože sa k slovu kláštor viaže význam vlastnenie a stabilita. Okolo kaplnky, v lese, vyrástli z konárov a hliny postavené chatrče, v ktorých bratia spávali na vreciach vyplnených slamou. Porciunkula bola miestom zhromaždení a spoločnej modlitby. V kaplnke, v noci po Kvetnej nedeli, z 18. na 19. marca 1212 mladá Klára, ktorá utiekla z domu, zložila rehoľné sľuby, dajúc takto začiatok rádu klarisiek. V Porciunkule v roku 1216 dostal František od Ježiša Krista, ktorý k nemu znova prehovoril, milosť úplných odpustkov. V okolí Porciunkuly mávali bratia kapituly. Významnou kapitulou bola kapitula, ktorá prebiehala na jar 1221, na ktorej sa zúčastnilo okolo 5000 bratov reprezentujúcich spoločenstvá z celej Európy. Súčasná bazilika bola vybudovaná na rozkaz Pia V. v rokoch 1569 - 1679 podľa plánov architekta z Perugie G. Alessiho. Patrí k najokázalejších kresťanským stavbám. V roku 1909 jej pápež Pius X. udelil titul patriarchálna bazilika. Portál pochádza z rokov 1924 - 1930 a je dielom C. Razzanieho. Štít fasády zdobí socha Nepoškvrnenej Panny Márie z pozláteného bronzu, ktorej tvorcom je G. Colosanti. Rozľahlý a stromami vysadený priestor pred bazilikou má pripomínať les, ktorý sa niekedy okolo kaplnky Matky Božej Anjelskej rozprestieral.

Čo sú odpustky?
Učenie o odpustkoch a ich prax v Cirkvi sú tesne spojené so sviatosťou pokánia. Odpustky sú odpustenie časného trestu pred Bohom za hriechy, ktoré sú už odpustené, čo sa týka viny. Dostane ho náležite pripravený veriaci v Krista za istých a stanovených podmienok pomocou Cirkvi, ktorá ako služobníčka vykúpenia (svojou) mocou rozdáva a aplikuje poklad zadosťučinení Krista a svätých. Odpustky sú čiastočné alebo úplné, podľa toho, či oslobodzujú od časného trestu za hriechy čiastočne alebo úplne. Každý veriaci môže odpustky (...) získať buď pre seba alebo aplikovať za zosnulých. Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok. Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa nazýva "večný trest" za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie buď tu na zemi alebo po smrti v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od "časného trestu" za hriech. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane nijaký trest (KKC 1471, 1472).

Podmienky pre získanie úplných odpustkov
1. Byť v stave posväcujúcej milosti.
2. Zúčastniť sa na svätej omši a prijať sväté prijímanie.
3. Navštíviť františkánsky, farský alebo katedrálny kostol.
4. Pomodliť sa Verím v Boha, Otčenáš a na úmysel Svätého Otca.
5. Mať úmysel získať odpustky.
6. Nemať náchylnosť k nijakému, ani ľahkému hriechu.

Text: mpp; foto: lmb