12. februára Mk 8, 11-13

Farizeji prišli, aby sa hádali s Ježišom, a žiadali... Aj  my máme túžby, ktoré nás vedú k tomu, že žiadame, alebo sa dokonca hádame s Ježišom. Chceme v podstate to isté, čo farizeji, aby Boh prejavil svoju moc podľa našich očakávaní. Ježiš sám však odoláva, a učí odolávať aj nás túžbam nášho srdca.

11. februára Mk 1, 40-45

"Ak chceš, môžeš ma očistiť... Chcem, buď čistý!" Veríš, že ťa Ježiš môže očistiť z tvojej nečistoty? Z tvojej rakoviny, či z nejakej inej choroby? Z tvojej depresie? Z tvojho znechutenia? Veríš, že ťa Ježiš môže uzdraviť z tvojej náklonnosti súdiť iných? Z tvojej tendencie k hnevu? Z tvojej precitlivenosti na seba?... Áno? Popros ho o to hneď teraz!

10. februára Mk 8, 1-10

Vzdávanie vďaky za to, čo mám, aj keď je toho málo, doplnené o lámanie a dávanie, je počiatkom zázraku rozmnoženia.

9. februára Mk 7, 31-37

Ježiš prišiel nielen vrátiť nám našu vnútornú celistvosť, ako sme to počuli vo včerajšom evanjeliu, ale k tomu pridáva aj dar počúvania a reči. Dar počúvania Boha a druhého človeka, a dar správne hovoriť - k Bohu a k druhému človeku. Patria aj tieto dary medzi veci, po ktorých túžiš?

8. februára Mk 7, 24-30

Dnešné evanjelium nám ukazuje, že Ježiš prišiel zbaviť nás nečistého ducha, čiže vrátiť nám čistotu, to jest celistvosť ducha. Čo ty čakáš od Ježiša?

7. februára Mk 7, 14-23

Existuje v nás prirodzený sklon prenášať na veci, s ktorými máme do činenia, schopnosť nás očisťovať alebo znečisťovať. Vždy pre ten istý dôvod: páči sa nám mať nad vecami moc a manipulovať nimi. Ježiš nám však ukazuje, že je to sebaklam. Opravdivá čistota je vecou srdca. A teda nášho vťahu s Otcom: On je pripravený dať nám odpustenie a prijatie vždy, ako svojim deťom.

6. februára Mk 7,1-13

Z výčitky farizejom a zákonníkom chápeme dôraz aký Ježiš dáva na srdce. Ako jeho učeníci máme často skúmať pohnútky svojho srdca a približovať ho k tomu, čo vyznávame ústami, keď čítame žalmy, alebo spievame naše piesne, alebo keď sa v modlitbe usilujeme hovoriť Bohu dôležité veci.

5. februára Mk 6, 53-56

Kde sa dnes môžeš stretnúť s Lekárom človeka - Pánom Ježišom? Môžeš sa ho dotknúť cez Cirkev - "obrubu jeho odevu", a ozdravieť.

4. februára Mk 1, 29-39

Ježiš sa nenecháva nachytať na slávu, dôležitosť, a vôbec na tvrdenia typu: "všetci ťa hľadajú". Nezostáva v Kafarnaume, ale ide ďalej po galilejských cestách, "lebo na to prišiel". Čím lepšie vieš, čo chceš a aká je tvoja misia, tým ľahšie ti príde zvládať odpor "vzduchu", akým je sláva, dôležitosť a podobné ilúzie.

3. februára Mk 6, 30-34

Ježiš pozýva svojich učeníkov odpočinúť si. Málokedy si všímame túto Jeho vetu a ústraní a opočinku. Asi zvlášť v dnešnej dobe. Začína slovom "Poďte". Ježiš nás teda volá k sebe, do určitej izolácie od hluku davu, aj toho mediálneho. Kresťan by sa mal vyznačovať umnosťou odpočinku, ktorý ho robí schopným vrátiť sa do súcitnej služby zástupom.

2. februára Lk 2, 22-40

Dnešný sviatok osvecuje povolanie každého z nás a to jest povolanie zasvätiť sa, byť vyhradený Bohu. Na znak toho zvykneme prísť na liturgiu v zástupe so zapálenými sviecami. Pripomíname si Ježišovo vyhradenie pre Boha a pripájame sa k nemu, aby sme žili naše životy tak, ako nás to učí On.

1. februára Mk 6, 7-13

Ježiš poslal svojich učeníkov, a "oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie". Robiť pokánie znamená dovoliť, aby do nášho života vstúpil večný život. To znamená predovšetkým prijať dar odpustenia hriechov a oslobodenia od všetkých klamstiev zlého ducha. A to vo všetkých oblastiach nášho života, kde nás diabol drží spútaných ako otrokov. Človek takto nachádza zdravie: schopnosť pohnúť sa k druhému človeku, schopnosť vidieť Božiu lásku vo svojom živote, schopnosť počuť Božie slovo a volanie trpiacich, atď. Toto s nami koná spoločenstvo Cirkvi, ktoré je tu naznačené v symbole učeníckych dvojíc.

31. januára Mk 6, 1-6

Vo svojej vlasti a medzi svojim príbuznými je ťažko žiť po kresťansky a evanjelizovať. Nielen, že iní o nás vedia všeličo, ale aj my sami vieme veľmi dobre, že o nás vedia všeličo. Preto nečakajme úctu, ani zázraky, skôr spochybňovanie, nevieru a dokonca pohoršovanie. Ale aj to potrebujeme zakúšať ako Ježišovi učeníci na našej ceste za Ním. Žiť po kresťansky a evanjelizovať totiž neznamená byť efektívne úspešní a uznaní, ale nasledovať.