
| Sv. Anton Paduánsky |
| Piatok, 18 Marec 2011 10:08 |
|
Pochádzal zo šľachtickej a bohatej rodiny. Podľa tradície sa narodil v Lisabone okolo roku 1195 a pri krste dostal meno Ferdinand. Bol vychovaný v katedrálnej škole, keď mal 15 rokov vstúpil do kláštora sv. Vincenta regulovaných kanonikov sv. Augustína. Po dvoch rokoch prešiel do kláštora Santa Cruz v Coimbre. Po deviatich rokoch ukončil svoju vedeckú a teologickú formáciu, a vo veku 25 rokov bol vysvätený za kňaza. Zdalo sa, že život uprostred augustiniánov mu dával vnútorný pokoj.
Práve vtedy sa zoznámil so skutočnosťou, ktorá vyvolala v jeho živote nepokoj jeho srdca. Stretol sa s menšími bratmi, ktorí prišli z Assisi a išli hlásať evanjelium do Maroka. V januári 1220 prišla správa, že títo piati „kajúcnici z Assisi“, boli umučení v Marrakeši a pozostatky týchto bratov boli prenesené do Coimbri. Pokojným, kontemplatívnym životom Ferdinanda to otriaslo. Myšlienka, že by mohol mučeníckou smrťou svedčiť o svojej viere, sa stala preň vrelou túžbou.
Odišiel z kláštora Santa Cruz a vstúpil medzi menších bratov a prijal meno Anton. V jeseni 1220 sa plavil do Maroka, kde však ťažko ochorel a musel sa vrátiť do vlasti. Nepriaznivý vietor zapríčinil, že sa ich loď ocitla pri brehoch Sicílie. Odtiaľ v roku 1221 odišiel do Assisi na kapitulu Svätodušných sviatkov, tam prvýkrát uvidel sv. Františka. Po kapitule odišiel do pustovne v Montepaolo, kde žil v askéze a pokání. Vo Forli pri príležitosti vysviacky ho žiadali, aby prehovoril, a vtedy sa objavil poklad jeho veľkej učenosti. Odvtedy bol určený na aktívny apoštolský život, ktorý rozvinul v kázaní, vo vyučovaní, pri riadení svojich spolubratov ako provinciálny minister a pri písaní svojich spisov. Ako prvý z menších bratov bol poverený vyučovaním bratov z poverenia sv. Františka, ktorý ho nazýval svojim biskupom. Kázal v mnohých mestách Talianska a Francúzska, vykonal mnoho zázrakov, bol provinciálnym ministrom regiónu Emilia – Romagna. Po skončení provinciálskeho úradu roku 1230 sa Anton vrátil do Padovy, kde sa už predtým viac ráz zdržoval, tam pokračoval v kázaní a v písaní kázní.
Pred smrťou sa utiahol do kláštora v Camposampiera, chorý na vodnatieľku zomiera cestou do Padovy v kláštore dell´Arcella dňa 13. júna 1231, Anton nemal ani 40 rokov.
|
Naši svätí


