logo

Počet zobrazení:: 555
Didak Kelemen
Piatok, 04 Február 2011 14:38
Samuel Kelemen sa narodil v auguste v roku 1683 v Baksafalve (Rumunsko) v chudobnej katolíckej rodine. Študoval na jezuitskom gymnáziu v Kluži. Odpovedajúc na Božie volanie sa prihlásil do rádu Menších bratov konventuálov. V roku 1702 bol prijatý do noviciátu v Prešove, kde prijal rehoľný habit a nové meno po sv. Didákovi z Alcaly. Večné sľuby složil 21.10.1704 a o tri roky neskôr prijal v Jágri kňazskú vysviacku.

Po vysviacke pracoval v Prešovskom kláštore ako vychovávateľ seminaristov, a neskôr sa stáva gvardiánom v Nagybánya (dnešné Baia Mare, Rumunsko). Bolo to hospodársky, spoločensky a nábožensky veľmi zaostalé mesto. Sila ducha a neoblomnosť pátra Didáka tam pôsobila ako  Boží nástroj na záchranu mnohých ľudských duší. Počas epidémie liečil chorých, staral sa o živobytie a lieky, vyhľadával opustených, obetavou láskou a pokrmom Božej milosti sýtil zomierajúcich.

Hoci sám zakusoval nesmiernu biedu, ani na okamih sa nevzdával. Navštevoval aj susedné obce, kázal, spovedal, krstil, staral sa o chorých a liečil. Ľudia si tohto svätého muža, ktorého zoslala sama Prozreteľnosť, veľmi rýchlo obľúbili. Protestanti sa na neho dívali s nevôľou, neskôr mu ubližovali. Ale páter Didak mal dušu ako skala, všetko trpezlivo znášal. Jeho životným predsavzatím bolo obetovať sa za spásu duší. Cieľ jeho apoštolátu by sa dal zhrnúť do slov, ktoré rád opakoval: „Do každej dediny kostol, do každej tretej dediny školu.“ Bol presvedčený, že kostol a škola sú dva najnutnejšie predpoklady pre úspech šírenia viery. Najradšej sa objavoval tam, kde očakával najchladnejšie prijatie. S dobrosrdečnosťou, láskou a presvedčivými argumentmi sa mu podarilo celé dediny obrátiť späť na katolícku vieru. Stal sa dôverníkom aj grófa Karola Sándora, ostatných členov jeho rodiny a priateľov, ktorí začali hmotne aj morálne podporovať tohto horlivého rehoľníka.

Neskôr sa stal gvardiánom v Jágri, no o dva roky sa vrátil do Nagybánya. Zázračnými modlitbami zachránil mestá Jáger a Miškovec od morovej nákazy. Už vtedy ho na území v okolí rieky Tisy uznávali za svätca. Dvakrát ho zvolili za predstaveného rehoľnej provincie (1717 – 1720; 1723 – 1726). Nezištnosť a neustála práca mu podlomili zdravie. Zomrel 28. 4. 1744 v Miškovci. Jeho pozostatky uložili do krypty v miestnom kostole minoritov, ktorý sám postavil.

Krátko po jeho smrti si každý želal jeho blahorečenie. R. 1749 sa rozbehlo úradné konanie vo veci blahorečenia, ale vplyvom nepriaznivých okolností doby sa zanedbalo a neskôr sa od neho úplne upustilo. Za činnosť, ktorú rehoľa vykonávala, navrhla Svätá stolica v roku 1937 obnovenie procesu blahorečenia.

 

Máme online 53 hostí JoomlaWatch 1.2.12 - Joomla Monitor and Live Stats by Matej Koval

www.sakristia.sk

Prevádzkované na Joomla!. Copyright: Minoriti.sk. All rights reserved.