
Počet zobrazení:: 1282
| Dejiny rehole na Slovensku |
|
|
|
|
S nástupom rekatolizácie koncom 16. storočia, ale najmä začiatkom 17. storočia sa začína nové obdobie rehoľného života. Na Slovensku sa obnovujú mnohé zaniknuté kláštory, prípadne vznikajú aj nové. Salvatoriáni obnovujú svoje kláštory napr. v Skalici (1606), vo Fiľakove (1610), v Hlohovci (1630), v Nižnej Šebastovej pri Prešove (1634) a mnohé iné. Koncom 18. storočia mala provincia na Slovensku 18 kláštorov. Minoriti prichádzajú na Slovensko ako nezjednotení konventuáli najmä z Poľska a zakladajú svoje kláštory na severovýchodnom Slovensku. Niektorí z nich majú oporu aj v tunajšej šľachte, ktorá sa vrátila ku katolicizmu. Je dojímavé čítať v písomnostiach Archívu Kongregácie pre šírenie viery v Ríme správy o činnosti františkánov – minoritov na Zemplíne pri rekonštrukcii kláštorov a pri rekatolizácii východného Slovenska. Minoriti z poľského Krosna pod vedením provinciála Vincenta Pineria prišli do Stropkova v roku 1617 a obnovili tam svoj kláštor. Súčastne prevzali z rúk protestantov aj farský kostol vo Vranove. Stali sa takými obľúbenými, že keď bol Vincent Penerius, po ukončení funkcie provinciála, preložený do Talianska samotné mestečko Stropkov sa v Ríme dožadovalo, aby na jeho miesto nastúpil P. Benedikt Radzinensis, čo sa aj podarilo napriek tomu, že P. Benedikt bol určený za vikára a generálneho komisára pre Sedmohradsko. Miesto toho v roku 1630 obnovil konvent v Humennom. Dokumenty obsahujú podrobný popis činnosti týchto minoritov a ich zásluh na rekatolizácii nielen východného Slovenska, ale aj častí Ukrajiny a Poľska. Minoriti sa usadili aj v Prešove. V roku 1666 povolávajú páni Spišského hradu minoritov do Spišského Štvrtku a zakladajú pre nich kláštor. Na ich čele nebol nikto iný ako P. Ján Baptista Reggiani, ktorý bol predtým definítorom provincie v Bologni a asistentom teológie kardinála a neskoršieho pápeža Karola Caraffu. Niet sa čo diviť, že sa stal provinciálom Uhorskej provincie sv. Alžbety. V Spišskom Štvrtku v roku 1675 vznikla minoritská kustódia sv. Bonaventúru. Krátko po prevzatí kostolov katolíkmi sa minoriti vracajú do Levoče. Ich pôvodný kláštor a kostol však dostali jezuiti, takže sa usídlili pri Košickej bráne v schátralom mestskom špitáli a dostávajú do starostlivosti románsky kostol Ducha Svätého, ktorý tiež nebol v najlepšom stave. Ďalší minoritský kláštor vznikol v roku 1638 aj v obci Rad na východnom Slovensku. Odtiaľ sa členovia rehole presťahovali v roku 1753 do susedného Brehova. Minoriti sa vyvíjali podobne ako mnohé iné rehole. Na vlastnom tele pocítili vpád racionalizmu, sekularizácie, takže často bojovali s krízami hospodárskeho prežitia a s krízou povolaní. Do roku 1925 patrili do Uhorskej provincie. Potom boli pričlenení k novovzniknutej Československej provincii sv. Cyrila a Metoda so sídlom v Brne. V roku 1950 pred likvidáciou kláštorov mali minoriti 4 kláštory a to v Levoči, Spišskom Štvrtku, Brehove a v Poprade – Strážach. Mali len 9 kňazov, 4 bratov a 24 postulantov. Pravda, mnoho slovenských minoritov pôsobilo v Česku, Taliansku a v USA. Domáci rehoľníci sa dostali do internačných táborov spolu s ostatnými rehoľníkmi. Mnohí neskôr pôsobili v pastorácii. V podzemí si bohužiaľ nevychovali rehoľný dorast. Po roku 1990 mohla rehoľa ožiť. Pre malý počet rehoľníkov, ktorí boli vo vysokom veku, im prišli na pomoc bratia z Krakovskej provincie, ktorí obnovili život v kláštoroch, obsadili ich a aj medzi Slovákmi sa im podarilo nájsť nový dorast. Aký bol význam františkánov pre Cirkev na Slovensku? Františkáni a minoriti pomáhali svetským kňazom v pastorácii, hoci často narážali na odpor. Kázali, spovedali, vysluhovali sviatosti. Na Slovensku podstatne prispeli k šíreniu mariánskeho kultu. Nesmierne záslužná bola ich práca na poli rekatolizácie. V tejto súvislosti sa najviac hovorí o jezuitoch, kapucínoch a iných reholiach. Ale aj minoriti v tejto oblasti vykonali dosiaľ nedocenený kus práce. V dobe, keď bol na Slovensku veľký nedostatok katolíckych kňazov, v nejednej matrike nachádzame ich mená ako vysluhovateľov krstu, sobáša, či pohrebu. Treba si uvedomiť, že rekatolizácia na Slovensku neprebiehala násilným spôsobom, ale misijnou činnosťou. Minoriti boli aj neskôr, najmä v 18. a 19. storočí jedinou rehoľou, ktorá u nás systematicky robila ľudové misie. Dá sa výsledok takejto činnosti štatisticky vykázať? Isteže nie, ani približne. Môžeme síce spočítať kedy a kde boli misie, kto ich viedol, ale ich duchovné ovocie sa na tomto svete nedá evidovať. Minoriti pôsobili aj na školách, mali alumnáty, kde ubytovávali chudobných študentov a vychovávali ich. Mali svoje noviciáty, knižnice, pôsobili prostredníctvom Tretieho rádu, šírením úcty k Eucharistii, budovaním krížových ciest, vedením rôznych náboženských spolkov, vydávaním náboženskej literatúry, pestovaním hudby a umenia. Vo svete je známy slovenský minorita Serafín Bosák, najmä početnými kázňami a inými dielami, ktoré vydal. Možno povedať, že bez pôsobenia františkánov a minoritov, by bolo Slovensko duchovne i kultúrne omnoho chudobnejšie, ako je dnes. 1. januára 2003 bola na Slovensku zriadená kustódia bratov minoritov Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Jej zriaďovateľom sa stala krakovská rehoľná provincia bratov minoritov. Rozhodnutie o zriadení sa uskutočnilo 24. septembra 2002 na mimoriadnej provinciálnej kapitule, ktorá sa konala v Zuberci. V dňoch 6. až 7. januára 2003 sa v Levoči konala prvá kustodiálna kapitula, ktorá zvolila vyššieho predstaveného a jeho radu. Prvým kustódom sa stal brat Lucián Mária Bogucki. Na začiatku existencie kustódie bola jej sídlom Levoča. Rozhodnutím bratov zhromaždených na druhej časti kustodiálnej kapituly zasadajúcej tentokrát v Brehove v dňoch 10. – 12. 6. 2003 bolo jej sídlo premiestnené do Bratislavy. Dnes sa na území kustódie nachádza 5 rehoľných komunít: Bratislava, Brehov, Levoča, Poprad – Stráže a Spišský Štvrtok. Doc. Ivan Chalupecký |
Štart
Login
História
Aktivity

Máme online 12 hostí




