Brehov: Miništrantský tábor

Tohoročný miništrantský tábor v Brehove je úspešne za nami. Bilancia: 28 miništrantov, 9 animátorov, 1 kuchárka; straty 0 :)

Bratislavskí miništranti vyštartovali s animátormi už v nedeľu poobede. Cestou sme sa zastavili na Pustom hrade vo Zvolene, kde sme si mohli užiť nádherný výhľad na okolitú panorámu. Potom sme sa zastavili v skautskom mestečku pri Šuňave, kde brat Martin slúžil sv. omšu. Tatranský „mierny“ chládok na sandále veru nebol, takže sme na parkovisku prezúvali a obliekali. Do Brehova sme prišli neskoro v noci, takže iba vybaliť a spať...

            V pondelok ráno prišli aj miništanti z Draviec a Žakoviec. To už naplno prebiehal casting do filmu o bl. Zbignievovi a Michalovi, mučeníkoch z Peru. Perlička z castingu: Terorista: Zabil som misionárov pri Peru. Kňaz: A ja ťa rozhrešujem, choď v pokoji, maj sa, čav! Obed od pani Janky chutil výborne. Jej zásoby kečupu sa minuli už hneď v prvý deň... Popoludní si miništanti spolu s niektorými animátormi zahrali futbal. Bratislava bola vysoko pokonaná Žakovčanmi L Večerná sv. omša oficiálne otvorila tábor, ktorého motto bolo „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.“ Chlapci boli rozdelení do troch skupín. Po večeri každá z nich nám mala scénkou predstaviť svoj názov. Tukábel, Milosrdní samaritáni a Dvaja misionári sa počas tábora striedali v službe pri oltári, upratovaní a stolovaní. Ani animátori sa nenechali zahanbiť. Predstavili táborové Desatoro. Napr. My sme animátori tvoji, nebudeš mať iných animátorov okrem nás, ktorých by si počúval či Nevezmeš meno animátora nadarmo. Oukej. Prvý deň sme zvládli.

            V utorok sme začali rozcvičkou na známu pieseň Chocolate. Po nej raňajky a dopoludňajšie krúžky. Mnohí si osviežili svoje znalosti z liturgie, na krúžku kuchárčenia sa naučili nové kokteily; pracovná skupina okúsila prácu v kláštore; herci cibrili svoj talent v nakrúcaní. Po obede sme sa vybrali do Radu. Najprv autom, či pešo cez pole, potom nafukovacím člnom cez Latoricu potom niekoľko kilometrov pešo cez polia, a napokon autom. V Rade nás otec Roland pohostil chutnými koláčmi, ktoré zmizli behom niekoľkých minút. Potom mladší vytvorili rad a podávali kamene do priestoru bývalého kostolíka, v ktorom boli nájdené telesné pozostatky bratov minoritov. Nasledoval sv. omša v miestnom kostole. Zhodou okolností to bolo práve v deň 25. výročia mučeníckej smrti bl. Zbignieva a Michala. Posv. omši nám otec Roland pripravil opekačku, z ktorej sa všetci veľmi tešili. Hodiny utekali, takže sme sa museli ponáhľať do Brehova. Prvá várka miništantov ešte prešla na druhú stranu Latorice ako-tak za vidna. Ukázalo sa, že v druhej skupine nemal nikto baterky... Nočné blúdenie po neznámych poliach zostane veru dlho v našej pamäti. Ešteže existujú smartfóny s bleskom. Ale nakoniec celí ufúľaní od blata sme sa vrátili z tohto utorňajšieho dobrodružstva.

            V stredu sme slávili sviatok sv. Vavrinca, ktorý je svojou mučeníckou smrťou veľkým príkladom a orodovníkom pre všetkých. Dopoludňajšie krúžky sa postarali o nevydané perličky zo sveta miništrantov. Napr. otázka na krúžku liturgie: A to, že sa kura kedysi prinášala ako obetný dar, znamená, že je svätá? Poobede sme sa aspoň na chvíľu presunuli do Ria de Janeiro, kde teraz prebieha olympiáda. Miništranti si mohli zmerať svoje sily v rôznych disciplínach ako vodný slalom, skákanie na švihadle či zhadzovanie. Počas filmového večera sa pozeral film Camp, ktorý im tak trochu pripomenul, čoho sú súčasťou. Medzitým si animátori pripravili zaujímavú nočnú hru. Prvý miništrant bol zobudený o 0:40. Jeho úlohou bolo stretnúť sa so sestrou Klotildou a sestrou Lukréciou, ktoré ho nasmerovali do práčovne, potom do oratória a nakoniec do kostola. A to len pri svetle sviečok. Všade sa mal modliť za zomrelé rehoľníčky, ktoré boli do Brehova počas komunizmu internované a držané v izolácii. Pravdaže,  reakcie miništrantov boli rôzne. Niektorí boli stuhnutí už na začiatku, iní to zvládli v pohode. Posledný vyštartoval o pol štvrtej ráno.

            Štvrtkové ráno bolo náročné pre každého. Nevyspatí s polootvrenými očami začali rozcvičku, nasledovali raňajky a krúžky. Filmové scény o mučeníkoch boli dokončené a tak sme všetci mohli po obede ísť do Zemplínskeho Jastrabia na športové popoludnie. Žakovce asi neboli vo svojej forme, pretože Bratislava tentokrát nad nimi tesne zvíťazila. Večer sme spolu s farníkmi mali nádhernú adoráciu, počas ktorej sa aj niektorí miništanti predmodlievali ruženec. V ten deň sme slávili sviatok sv. Kláry, a tak sa miništanti mohli niečo viac dozvedieť z jej života. Večerný galavečer vyvrcholil chvíľkou miništantskej poézie, slávnostným vyhodnotením olympiády a celotýždňového bodovania. Najviac bodov získal miništant Pavol z Bratislavy, ktorý si ako prvý mohol vybrať darček – vybral si tričko z tohoročných Svetových dni mládeže. Druhý skončil Benjamín zo Žakoviec, ktorý si vybral knihu kázni svojho pána farára :)

            V chladné piatkové ráno sme sa všetci zúčastnili sv. omše, po ktorej nasledovali raňajky a veľké balenie sa. Po obede sme poďakovali všetkým animátorom i pátrovi Martinovi, ktorí nás sprevádzali počas celého tábora. Postupne sme sa rozlúčili s chlapcami zo Žakoviec a Draviec, pobalili posledné veci, doupratovali kláštor a o pol štvrtej poobede vyrazili na cestu späť. Cestu sme si obohatili výletom do jaskyne Zlá diera, v ktorej sme natoľko rozosmiali sprievodkyňu, že nemala ani síl pokračovať ďalej. Neskôr nás prijali rodičia pátra Martina s chutnou večerou v Levoči a napokon sme sa vrátili späť do Bratislavy.

            Oškreté kolená, ufúľané nohy či kraťasy, neuveriteľný krik. Aj to patrí k miništantskému táboru. Mnohí si však odnášajú nádherné spomienky a odkaz, ktorý bude ešte dlho rezonovať v ich srdciach – máme byť milosrdní, ako je milosrdný náš Otec – veď Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán.

Video z tábora si môžete pozrieť tu.

Text: Patrik Páterek; foto: Matej, Majo a spol.; video: Matej