V deň 25. výročia kňazskej vysviacky

Jubileum miniV stredu 22. júna 2016 mi Boh doprial osláviť 25. výročie prijatia sviatosti kňazstva.

Bola to dobrá príležitosť na „malú“ oslavu. Prvou oslavou bolo bratské stretnutie v kruhu poľských minoritov v Ríme. V tamojšej dosť početnej komunite sme až traja vysvätení v tom istom roku 1991. Bratia zo slovenskej kustódie zorganizovali oslavu v Levoči, ktorá je tak blízka môjmu srdcu. Zišli sme sa tam štyria jubilujúci pátri: Adam, Lucián, Marek a Stanislav. Čaká ma ešte oslava v rodnej farnosti, kde by som sa mal pri oltári stretnúť s dvoma kamarátmi, s ktorými ma spája spoločne prežité detstvo ale aj cesta k oltáru.

Rímska oslava pripadla na samotný deň 25. výročia kňazstva. Mala tri „dejstvá“: raná omša, večerná omša a slávnostný obed. Už dávno som túžil odslúžiť svoju „výročnú“ sv. omšu vo vatikánskych kryptách v Klementínskej kaplnke, ktorá je v najbližšom susedstve hrobu sv. Petra. Bol som rád, že na túto rannú sv. omšu prišli nielen rehoľné sestry, ktorých žičlivosť vo Vatikáne dennodenne okusujem, ale aj mladí spolubratia z Bratislavy a dokonca aj krakovský provinciál minoritov. Pri tejto sv. omši som ďakoval za dar kňazstva, aj za tých, ktorí mi napomáhali na ceste k Pánovmu oltáru.

Druhým bodom oslavy bol slávnostný obed v našom vatikánskom kolégiu. Potešilo ma, že pozvanie prijali tí, ktorých mam rád. Boli medzi nimi Poliaci aj Slováci na čele s otcom kardinálom Tomkom. Môj predstavený prekonal seba samého, keď pri blahoželaní dopodrobna predstavil moju kňazskú cestu. Páter Jozef Bartkovjak, náš farník z Karlovej Vsi, sa k potešeniu všetkých predviedol hrou na ústnej harmonike a jeden z poľských monsignorov slávnostnou rečou v plynulej latinčine.

Zavŕšením „vatikánskych“ osláv môjho kňazského jubilea bola zase sv. omša, tentokrát slúžená so spolubratmi v kláštornej kaplnke. Túto som obetoval za môjho svätiteľa, už nebohého pomocného biskupa z ukrajinského Ľvova, pátra Rafaela Kiernického OFMConv.

Prosiac všetkých o modlitbu za mňa a ostatných jubilantov, chcem zároveň poďakovať všetkým, ktorí si na mňa a na mojich jubilujúcich spolubratov pri tejto príležitosti spomenuli.

Text: P. Lucián; sr. Júlia